Tomek a Hlavaj sú moderní brankári. Ramsay vždy niečo vymyslí, prezradil Konrád
Plachtenie vás chytilo?
"Bolo to dobré. S chlapcami sme sa boli odreagovať, je to niečo nové. Nie je to žiadna sranda."
Preteky ste vyhrali.
"Bol som tam prvýkrát. Úplne iný druh športu. Dôležité je nevypadnúť z lode. Na starosti som mal prehadzovanie plachiet a podobné veci."
Nehovorili ste si pri plachtení, že ste mohli byť skôr so slovenskou reprezentáciou v Ostrave?
"Vôbec nie. Nebol som na tom zdravotne dobre. Bolo by to len trápenie. Nedochytal som ani sezónu a ešte aby som šiel na MS."
Nedochytal, ale Róbert Petrovický, ktorý robí asistenta v Olomouci a aj pri slovenskej reprezentácii, hovoril, že by vás bral a že ste mali skvelú sezónu.
"Sezóna bola dobrá, ale fakt som sa polovicou pretrápil. Mal som problémy s bedrami, pichali mi do nich injekcie, aby sa upokojili. To vydržalo dva týždne a zase to nebolo bohviečo. Počas ročníka boli situácie, keď som trénoval päť minút a šiel som dole, aby som bol v pokoji v zápase. Na konci sezóny už to vôbec nešlo. Na MS musí byť človek stopercentne pripravený, je to dva a pol mesiaca od konca ročníka. To by som absolútne nezvládol. Nebola to dilema."
Koniec sezóny bol pre vás mrzutý. Než ste sa zranili, viedli ste v predkole play-off po dvoch zápasoch v Liberci 2:0…
"O tom to vôbec nie je. Tretí duel sme mali fantasticky rozohraný, viedli sme 3:2, mali sme dať na 4:2 v presilovke a bol by koniec, ale my sme v nej dostali gól. To nebolo o gólmanovi. Liberec sa potom rozbehol a piaty zápas už bol lepší. Možno keby som bol úplne zdravý, tak áno… To k športu patrí."
MS? Sústredím sa na letnú prípravu
Pôjdete sa do Ostravy pozrieť na spoluhráčov?
"Veľmi to prežívať nebudem, ale chlapcom držím palce. Poznám ich takmer všetkých. Lístky zatiaľ nemám. Ak sa pôjdem náhodou pozrieť, tak len kvôli malému, aby videl MS. Slovenský tím zrejme nie, tam je to s lístkami ťažké."
Ožívajú vám spomienky na duely v národnom drese?
"Ani nie, nie som ten typ. Sústredím sa na letnú prípravu a rodinu. Určite to však budeme doma sledovať, malý aj žena to chcú vidieť. S chlapcami pôjdeme do krčmy na nejaký zápas, možno na Čechov, Slovákov, dáme pivko. Ale že by som to nejak prežíval? Prežívam svoje zápasy, keď hrám. Robia si zo mňa srandu, že inak som úplne v pokoji."
A keď ste bol malý chlapec v Nitre, to ste šampionáty prežívali viac?
"Jasné! Prvý turnaj, ktorý som zachytil, bola olympiáda v Lillehammeri. V roku 1996 ma naši vzali do Viedne na stretnutie Slovensko – Kanada. Odvtedy som to sledoval. Potom prišla medailová éra okolo roku 2000, to sme veľmi prežívali. Mal som 13 rokov, ešte sme boli tá generácia, ktorá chcela hrať v NHL."
O tej snívajú chlapci stále, nie?
"Nepríde mi to tak. Sledovali sme chalanov z NHL, ktorých jazdilo na majstrovstvách veľa - Šatan, Demitra, Chára, Stümpel, Pálffy, Bondra. A v najlepších rokoch. Samozrejme sme ich žrali."
A brankárov? Napríklad Rybára?
"To ani nie. Gólmanov som nikdy nesledoval, aj keď som bol brankár. Nikoho som nenapodobňoval."
Ako sa vám páčia vaši nasledovníci v reprezentácii Tomek s Hlavajom?
"Mladí moderní gólmani. Samo Hlavaj dokonca podpísal zmluvu v NHL, čo je paráda pre slovenský hokej, pretože v zámorí gólmanov nemáme a potrebujeme ich. Keď sa niekto presadí, ďalším sa tam lepšie dostáva. Vidíme to na príklade Čechov. Každý rok niekto od vás podpíše do NHL, teraz Málek. Keď sčítame NHL s farmou, máte tam snáď 10 brankárov, to je neuveriteľné číslo. Mrázek s Vejmelkom toho odchytali dosť."
Aj Lukáš Dostál mal v Anaheime 44 zápasov v konkurencii Gibsona.
"Tak to je paráda, to som ani nevedel. Potom tam máte Ritticha, Vladařa, Vaněčka a ďalší budú naskakovať. Je ich tam toľko, že sa vždy niekto presadí. Klobúk dole."
Ramsay vždy niečo vymyslí
Aj na týchto MS je osmička Slovákov z NHL. Mančaft vyzerá na papieri kvalitne. Dopĺňa ho 12 hráčov z českej extraligy a len traja zo slovenskej súťaže. Čo by sa im mohlo podariť?
"Videl som len kúsok prípravy, ťažko povedať. Sú tam Cehlárik, Hrivík, Slafkovský, Tatar - super mená. Ale potrební sú aj bojovníci do oslabenia. Sám som zvedavý, ako to dopadne. Tréner Ramsay vždy niečo vymyslí."
Aký je?
"Fantastický tréner, jeden z najlepších, ak nie najlepší, akého som kedy zažil. Aj vo svojom veku stále sleduje nové trendy, všetko z NHL. Na každú situáciu, na ktorú sa hráč spýta, má v sekunde riešenie."
Spolu ste pred dvoma rokmi získali bronz na olympiáde v Pekingu. Najväčší zážitok z kariéry?
"Asi áno. Veľmi som toho v kariére nevyhral, takže každú medailu si veľmi vážim. Aj keď som bol v podstate v úlohe dvojky, tak už len dostať sa na OH dostať je paráda."
Navyše potom, čo sa o vás celé hokejové hnutie bálo po škaredom zásahu korčule do krku. Neuveriteľný návrat a príbeh.
"Nevedel som, ako to bude. Zápasov som neodchytal veľa. Som rád, že ma tam tréneri a Miro Šatan vôbec vzali. Aj keď to bolo niekedy z mojej strany poriadne trápenie, pretože po zranení to bolo dosť skoro a úroveň hokeja bola úplne inde ako extraliga. Ani presun do Pekingu nebol sranda."
Následky zranenia pociťujete doteraz, však?
"Cítim aj budem cítiť. Tri svaly mi stále chýbajú, tie sa nenaštartujú. Je to utrpenie, bojujem s tým cez sezónu, každý deň. Po tom zranení to je dobré, ale nie je to ono."
O to obdivuhodnejšie je, že sa držíte medzi brankárskou špičkou českej extraligy.
"Neviem, či patrím k špičke, ale snažím sa podávať stále čo najlepšie výkony. Sú tam mladší, šikovnejší, rýchlejší gólmani, ktorí hrajú v trošku lepších tímoch, ale ja sa sústredím na seba."
V Olomouci zahájite desiatu sezónu. To je vernosť.
"Tak to vyšlo, vždy som podpísal zmluvu skoro. Aj keď boli iné ponuky, tak prišli potom, čo som podpísal kontrakt, alebo neboli natoľko zaujímavé, aby sa mi oplatilo odchádzať z Olomouca."
Teraz ste už zase v suchej príprave na sezónu.
"Od pondelka začíname letnú prípravu. Voľno bolo veľmi dlhé, liga sa posúva o týždeň, na ľad sa ide neskôr. Tri týždne už trénujem, zatiaľ behy a ľahké posilňovanie. Postupne sa to stupňuje."
Trénuje sa inak ako pred rokmi
Uberáte s pribúdajúcimi rokmi závažia na činkách?
"Stále trénujem s tímom to, čo nám dá kondičný tréner. Najskôr to mali na starosť tréneri, potom to bolo fifty-fifty s kondičnými a teraz už sa to necháva len na nich, tréneri do toho absolútne nezasahujú. Každý má svoju metódu - niekto viac behá, iný je viac v posilňovni. Prešiel som si asi úplne všetkým, ale to, ako sa trénuje teraz, mi vyhovuje najviac."
Stále v sebe nachádzate oheň do driny?
"Nie je to zase taká strašná drina ako kedysi. Trénuje sa, ale keď som prišiel do "áčka", boli v pondelok, utorok a štvrtok dvojfázové tréningy. Dve letné prípravy boli šialené, išlo sa na umretie. To je tiež blbosť, pretože potom došli sily v sezóne. Trénuje sa úplne inak ako pred desiatimi rokmi."
Do konca kontraktu vám chýba posledný rok. Pridáte ďalšie, alebo sa vrátite domov do Nitry?
"To si nechám pre seba. Uvidíme počas sezóny, ako sa budem cítiť, ako na tom budem zdravotne. V hlave to už usporiadané mám."
Ak by to bolo vaše lúčenie s českou extraligou, chcelo by to ďalší úspech k olympijskému bronzu, titulu so Slovanom Bratislava a trofeji za plachtenie, čo?
"Plachtenie nepočítajme, to bola sranda. Bolo by to pekné, ale nesnívam. Všetko je v pohode tak, ako to malo byť. Každý chce vyhrávať, každý chce titul. Musíme byť aj realisti, aj keď do každého zápasu ideme s tým, že ho chceme vyhrať. Bolo by krásne urobiť medailu. Bol by som asi jeden z najšťastnejších po Jirkovi Ondruškovi. Pre nás je prvoradé urobiť play-off. Keby sa nám podarilo štvrťfinále, bolo by to super. Hlavne byť zdravý a stať sa môže všeličo, aj keď nám postupy cez štvrťfinále nejdú."
Stať sa môže všeličo, ale posledných päť rokov zbiera tituly len Třinec. Čo na to hovoríte?
"Je to paráda. Niekedy na to potrebuje aj kus šťastíčka, to k tomu patrí. Päť titulov po sebe? To už nie je šťastie ani náhoda, to je umenie."
Priali ste to bývalému trénerovi Zdeňku Motákovi?
"Vo finále som fandil Třincu."
Znovu zažiaril Ondřej Kacetl, ukážkový play-off gólman? A to bol ešte nedávno v prvoligovom Přerove.
"Proste sa to tak vyvinulo, vôbec nebol prvoligový gólman. Niekedy niečo nevyjde, človek sa na chvíľu prepadne dole, aby sa mohol odraziť o dva levely vyššie. Sadlo mu to skvele, play-off chytá vždy fantasticky. Buď vie načasovať formu, alebo si tak verí. Obdivujem to. Dobre sa striedajú s Markom Mazancom, v základnej časti nemajú také kvantum zápasov a potom je na play-off viac síl. Možno aj v tom je to kúzlo. V NHL bola štúdia, že gólman, ktorý odchytal v základnej časti viac ako 55 zápasov, tak za posledných 20 rokov vyhral Stanley Cup jedinýkrát. V Třinci to majú výborne nastavené. Kacetl zvláda rozhodujúce zápasy úžasne, je to až fenomén."
Ešte niekoho z brankárskych kolegov by ste vypichli?
"Mnohých. V každom tíme je kvalitný gólman. Niekedy sezóna vyjde viac, niekedy menej."
A vy vybočujete spoľahlivosťou výkonov.
"Stalo sa, že prídu krízy, horšie obdobie, ale zatiaľ som sa dokázal vždy z toho vyhrabať a chytiť dobrú šnúru zápasov. Ale zakaždým to nie je ružové. Boli tri sezóny, keď to šlo samo a chytalo mi to celý ročník. Boli aj horšie sezóny. Je potrebné sa z toho čo najrýchlejšie oklepať, to sa mi darí."
Už viete, ako na to?
"Mám na to svoje kľúče za tie roky, ktoré asi fungujú. Ale tie si nechám pre seba."
Alebo ich odovzdáte svojmu synovi?
"Hrá hokej aj futbal, zatiaľ ho to baví, to je najdôležitejšie. Som rád, že niečo robí, že je v kolektíve chlapcov, to najpodstatnejšie."
Vyháňate ho z bránky?
"On sa vyhnal sám. Bol v bránke a povedal, že sa tam nudí. Chvalabohu, odišiel sám. Ale zase vo futbale je brankár, chytá za Kožušany. Sem-tam sa dostane aj do poľa, takže super."
A dcéra?
"Skúšala tenis, chytili ju kone. Dvakrát týždenne jazdí. Ešte je dosť malá, ale učí sa a láska k zvieratám je krásna. Tú má asi po mamičke. Všetky zvieratá zbožňuje, najradšej by mala doma zoo. Kone v telke, kone ako hračky, je nadšená. Nie je sranda jazdiť na koni. Mám z nich rešpekt, hlavne z tých veľkých a keď vidím, ako ich objímajú, klobúk dole."