Zapletalová nadviazala na Mateja Tótha, ktorý v Pekingu 2015 získal zlato v chôdzi na 50 km. V bežeckých disciplínach sa stala iba druhou v histórii s cenným kovom, v ére samostatnosti sa na pódium dostal iba Igor Kováč, keď v Aténach 1997 získal na 110 prek. taktiež bronz.
"Potrebujem čas to strebať a uvedomiť si, že je to realita. Emócie sú čerstvé, stále sa z toho veľmi teším. Keď som si na videu opäť pozrela medailový ceremoniál, tak som sa rozplakala. Chvíľu to ešte potrvá, kým si uvedomím, čo sa mi podarilo,“ prezradila bronzová medailistka z MS na prvej tlačovej konferencii po návrate na Slovensko.
Úspech zverenkyne holandského trénera Brama Petersa je o to cennejší, že prišiel po troch rokoch trápenia sa so zraneniami. "Tréner sa ma po pretekoch spýtal, či si pamätám, čo som mu povedala, že bude môj cieľ pre túto sezónu. Odpovedala som, že zrejme vrátiť sa na úroveň pred zraneniami. A on že nie, pripomenul mi, že som chcela byť iba zdravá a opäť sa tešiť z atletiky. To sa mi podarilo. Bol to úžasný rok."
"Začalo sa to 2. miestom na Diamantovej lige v Osle v júni, vtedy som si povedala, že wau, som späť. No nezastavilo ma to. Behávala som konzistentne, takmer v každých pretekoch som sa zlepšovala. Bežala som pod 54 sekúnd trikrát za sebou a všetko vyvrcholilo na MS. Vo finále som nebola vôbec pod tlakom. Priznám sa, myslela som na bronz, že ho môžem získať bola moja posledná myšlienka pred tým, ako som vyštartovala z blokov,“ prezradila Zapletalová.
Pred dvoma rokmi na šampionáte v Budapešti bolo najlepším umiestnením slovenského tímu 19. miesto chodca Dominika Černého na 35 km. V japonskej metropole tento výsledok prekonala hneď pätica, samotný Černý sa posunul do prvej desiatky na 7. priečku.
Päť umiestnení v prvej dvadsiatke teší aj šéftrénera slovenskej reprezentácie. "Progres seniorskej reprezentácie je evidentný. Ešte dôležitejšie je to, že o úspech sa postarali mladí športovci, ktorí výkonnostne stále napredujú. Každé takéto vystúpenie na vrcholnom podujatí im pridáva obrovské skúsenosti a viac sebadôvery. Vedia sa priblížiť svojim maximám. Budúcnosť našej atletickej špičky je ešte pred nami a najlepšie roky nás ešte len čakajú,“ doplnil Libor Charfreitag.