Dvojnásobný olympijský víťaz Duplantis prvýkrát v roku 2025 prepísal historické tabuľky vo februári na halovom mítingu v Clermont-Ferrand, kde skočil 627 centimetrov. V polovici júna pridal doma v Štokholme jeden centimeter, ďalší posun nastal v Budapešti a štvrtý teraz na svetovom šampionáte.
Duplantis mal znova sólo na záver atletického programu. Na Národnom štadióne v Tokiu prechádzal súťažou až do 615 centimetrov bez zaváhania. Až tam odrazil odpor posledného súpera Emmanuila Karalisa z Grécka, ktorý bral za rovných šesť metrov striebro.
"Je to lepšie, než som si dokázal predstaviť. Dať vám tento svetový rekord je úžasné. Tribúny boli dosť hlučné. Ďakujem vám veľmi pekne. Som jednoducho šťastný," citovala rekordmana oficiálna stránka šampionátu.
Potom si fenomenálny Švéd nechal nastaviť výšku nového svetového rekordu, znova ho chcel zlepšiť o centimeter. Už prvé dva pokusy boli veľmi nádejné, pri treťom sa latka zachvela, ale zostala na stojanoch. Za Duplantisom a Karalisom získal bronz Američan Kurtis Marschall vďaka osobnému rekordu 595 centimetrov.
Duplantis po svojom pokuse okamžite vyskočil do vzduchu a vystrelil za svojimi súpermi, s ktorými oslavoval. Boli medzi nimi Karalis, Marschall i Sam Kendricks, ktorý obsadil štvrtú priečku. V klbku gratulantov nechýbal ani bývalý svetový rekordér Renaud Lavillenie, 38-ročný Francúz sa rozlúčil s MS ôsmym miestom.
Švédsky žrdkársky fenomén začal ukazovať svoju výnimočnosť vo februári 2020, keď po šiestich rokoch prekonal vtedy platný svetový rekord, ktorý mal na konte práve Lavillenie. V hale v poľskej Turuni skočil 616 cm. V septembri toho istého roku pokoril o centimeter aj maximum pod holým nebom 614 cm, na konte ho mal Ukrajinec Sergej Bubka.
Odvtedy neustále hľadá svoj limit a nikto sa mu zo súčasnej generácie nedokáže priblížiť. Lavillenie a Bubka zostávajú na druhom, respektíve treťom mieste historických tabuliek, Karalis sa v tejto sezóne posunul už na štvrtú priečku, no stále má na konte "iba" 608 cm.