Pre legendu slovenského a svetového basketbalu to bola v domácom prostredí dokonalá rozlúčka s kariérou v pozícii hlavnej trénerk. Do Športovej haly Královka si našlo cestu 1 024 divákov. V tejto sezóne nenašli jej zverenky na ligovej scéne premožiteľa a Hejkovej etapa s USK Praha priniesla v tejto súťaži vo všetkých sezónach (2013 – 2025) zlato. Pražský tím získal 15. ligový titul za sebou, celkovo bol 19. v histórii najvyššej súťaže.
Sedemdesiatjedenročná rodáčka zo Žiliny odštartovala svoju trénerskú kariéru v roku 1987 v Ružomberku, ktorý bol v tom čase víťazom Slovenskej národnej ligy a budoval družstvo pre účasť v najvyššej československej súťaži. Z pôvodnej dvojročnej zmluvy bola 25-ročná etapa pretkaná mimoriadnymi úspechmi.
Zlomová bola sezóna 1989/1990, keď získala prvú trénerskú medailu v najvyššej súťaži – bronz. Následne na to vybojovala s SCP/MBK trikrát zlato (1991 – 1993) v spoločnej lige českých a slovenských tímov.
Po rozdelení štátov pokračovala ružomberská dominancia, ktorej výsledkom bolo ligové zlato v rokoch 1993 – 2002. Celkovo získala Hejková s „Ružou“ 13 majstrovských titulov, podobne ako neskôr s ZVVZ USK Praha. Európska basketbalová scéna začala klub z Ružomberka registrovať v roku 1992, keď si zahral v najvyššej kontinentálnej súťaži - do roku 1996 Európsky pohár majstrov, potom už Európska liga.
Pod vedením slovenskej trénerky z toho bol dvakrát bronz (1996 a 1997) a najmä rovnaký počet zlatých kovov (1999 a 2000). V Ružomberku pôsobila slovenská trénerka do 22. februára 2003, okrem bohatej zbierky úspechov sa viaže k jej menu 246 zápasov trvajúca ligová šnúra bez prehry.
Následne odštartovala Hejkovej zahraničná trénerská etapa, tri sezóny pôsobila v maďarskom Šoprone (2003 – 2006) a rovnaký počet rokov si odkrútila v Rusku. Dva bola súčasťou Spartaka Moskovská oblasť a rok bola v Diname Moskva.
Svoju zbierku rozšírila o ďalšie dva triumfy v Eurolige (2007, 2008) a ligové tituly (2007, 2008). Po krátkej pauze bez angažmánu sa na krátko ujala španielskej Valencie (2011) a neskôr 5. novembra 2012 zakotvila až do konca trénerskej kariéry v ZVVZ USK Praha.
V hlavnom meste Česka zanechala Hejková tiež významnú a úspešnú stopu, v rokoch 2013 – 2025 jej tímu nepretržite na krk vešali zlato pre majsterky Česka. K tomu bola súčasťou 301 zápasov trvajúcej ligovej šnúry bez prehry, ktorá spoločne s tou ružomberskou bola mimoriadnou v ponímaní športu.
Podarilo sa jej tiež udržať stopercentnú bilanciu vo finálových dueloch Euroligy, túto súťaž dokázala vyhrať s USK v rokoch 2015 a 2025, vďaka čomu potvrdila status najúspešnejšej trénerky v tzv. modernej ére súťaže so 6 triumfmi a najmä bilanciou 315 výhier zo 490 odkoučovaných zápasov v tejto súťaži. S USK vybojovala tiež európsky Superpohár (2015) a dva euroligové bronzy (2019, 2024). Celkovo získala 28 republikových titulov.
Na reprezentačnej scéne pôsobila Hejková najskôr v pozícii asistentky trénera, neskôr v pozícii šéfky lavičky Slovenska (1998 – 2000, 2011). Z ME 1997 má striebro a z ME 1999 vybojovala 4. miestom účasť slovenského kolektívu na OH 2000. V roku 2007 prijala funkciu asistentky trénera ženskej reprezentácie Ruska, z tejto etapy má zlato z ME 2007 a bronz z OH 2008.
Hejková je od roku 2019 členka Siene slávy Medzinárodnej basketbalovej federácie (FIBA), od roku 2018 Siene slávy slovenského basketbalu, držiteľka Radu Ľudovíta Štúra III. triedy a Krištáľového krídla, najúspešnejšia trénerka v ženskom basketbale na Slovensku v 20. storočí a 23-násobnou víťazkou ankety SBA o trénera roka. Na neoficiálnych majstrovstvách sveta klubov (Golden Cup) obsadila s „Ružou“ druhé miesto (1998). Dvakrát viedla Výber sveta v All Star zápase FIBA (2006, 2007).