Hejková po triumfe uviedla: "V závere mi išlo o to, aby sme vyhrali. Nemám emócie, že je to môj posledný zápas, ale že sme vyhrali a je to fantastické. Mám to takto a nebyť toho, že mi spadla konfeta do oka, tak by som ani neplakala. Bolo to absolútne nečakané. Musím sa Španielom poďakovať aj za to, ako nás privítali. Keď hala skandovala nejakej trénerke 'MVP', tak to bolo fantastické."
Na finálovom turnaji Európskej ligy bola členka Siene slávy FIBA (uvedená v roku 2019) už po 17. raz. Triumfovala aj v rokoch 1999 a 2000 s Ružomberkom, v rokoch 2007 a 2008 so Spartakom Moskva. "Bola to úplne spanilá jazda. Mám všade po dva tituly, len s USK som si musela na tento 10 desať rokov počkať," povedala Hejková s úsmevom a dodala: "Je to super. Momentálne na mňa začína padať únava, ale je to šťastná únava. Je to neuveriteľné."
USK začal zápas 10-bodovou sériou, ale Mersin vyrovnal na 11:11. Potom Pražanky stratili až 17-bodový náskok. "Bol to zaujímavý zápas v tom, že sme výborne začali, ale to ešte nič neznamenalo, pretože to bola prvá štvrtina. Druhú sme zvládli, ale zadrhli sme sa v tretej. To už je nejaká naša choroba. Osem minút sme nedali kôš. Bol to pre nás veľký problém. Mersin veľmi pritvrdil a nedokázali sme na tú tvrdú hru nájsť recept. Nakoniec sme ho našli a dokráčali sme do konca," pochvaľovala si Hejková.
Bola rada, že v závere tretej štvrtiny sa tím vzchopil. "Začali sme hrať mäkkú hru a pri tom agresívnom basketbale, ktorý rozhodcovia pustili, sme potrebovali byť tvrdšie. Potom si to hráčky uvedomili, začalo sa im dariť jedna na jednu. Nebolo treba veľmi kombinovať. Kombináciami sme strácali vedenie. Keď sme začali hrať viac vo dvojiciach, tak sa to začalo otáčať v náš prospech. Hlavne sme ich nepustili do vedenia. Rozhodla to obrana, nie útok," povedala k výhre.
"Myslím si, že v obrane to bolo fajn, 53 bodov od Mersinu, ktorý má vyhlásené strelkyne. Keď sa pozerám na tabuľku, tak Andersonová, ktorá dáva 15 až 20 bodov, má asi päť a kopu faulov. Jednoducho sme opäť zahrali ako tím," uviedla Hejková.
Podľa jej slov sa s USK pred turnajom veľmi nepočítalo: "Prvý zápas so Schiom bol kľúčový, pretože bez toho by sme nehrali vynikajúci duel s Fenerbahçe. Povedali sme si, že sme ich dvakrát trápili a ten tretí dáme. Bol to jeden z najlepších zápasov, aký som od žien videla. Z našej strany určite. Potom sa karta obrátila a do finále sme išli ako mierni favoriti, čo sme si až tak veľmi nepriali, ale zužitkovali sme to."
Hejková cítila, že tím, s ktorým sa ešte bude usilovať o ďalší domáci ligový titul vo finále proti Žabinám Brno, hral aj pre ňu. "Zostanú navždy v mojom srdiečku. Nebol to ten prvý motív. Každá chce vyhrať Euroligu, ale po konci mi všetci gratulovali, že je to super, že mi to dali," dodala.