Levice - Szolnok 73:71
Veci sa pri tom z levického pohľadu nevyvíjali ideálnym smerom, pred zápasom bolo jasné, že do hry nezasiahne dvojica rozohrávačov - Aatu Kivimäki a Novak Musič. Navyše, do problémov s faulami sa rýchlo dostal Boris Bojanovský a neskôr vypadol pre zranenie Patrik Pažický. Ani 15-bodový deficit a všetky tieto udalosti však mužstvo nezlomili.
"Na lavičke som bol ešte trochu nervózny a keďže som si prvý polčas odsedel, prišlo upokojenie. Potom to bolo náročnejšie, pretože som bol stuhnutý. Teší ma, že som aspoň trochu mohol pomôcť tímu. Nedáme sa len tak ľahko zlomiť. Keď sme prehrávali o 15 bodov, mohli sme dať hlavy dole a bol by z toho ďalší výprask, ale som rád, že sme sa nenechali a k výhre nás potlačili aj fanúšikovia," povedal Bojanovský.
Ešte do prestávky sa spolu so spoluhráčmi dokázali vrátiť do boja o víťazstvo, aj keď Szolnok napokon viedol v zápase viac ako 33 minút. "V prvom polčase sme pokryli to, čo v Maďarsku nie, ale otvorili sa iné veci, ktoré súper s výbornou úspešnosťou atakoval. Barnes našiel chyby v našej obrane, dostal voľné pozície, ktoré premieňal. V ďalšom priebehu sme si ho už oveľa lepšie postrážili. Neskutočné, ako sme sa zomkli. Mužstvo malo lídra, ktorý ho ťahal, ale zároveň umne a rozumne selektoval pozície pre ostatných. Tím tomu celému uveril a neskutočne oddrel obranu," zhodnotil svoje dojmy tréner Michal Madzin.
Už tradičným bodovým ťahúňom bol na domácej strane Rickey McGill, s priemerom takmer 19 bodov na duel je v elitnej desiatke strelcov Ligy majstrov. "Išiel som do zápasu s tým, že chcem prispieť k triumfu. Som vďačný, že sme uspeli kvôli fanúšikom, klubu a slovenskému basketbalu. Je to naše prvé domáce víťazstvo v súťaži, takže sa z toho len teším. Nemôžeme sa však uspokojiť. Ide len o prvý rok, chcel by som postúpiť," vravel.
Prechodný domov Levíc v bratislavskej Gopass aréne priniesol opäť skutočne domáce prostredie. Cestu na tribúny si našlo takmer 2 700 divákov a v úplnom závere stála celá hala na nohách. Mnohí mali v pamäti tesnú prehru s AEK Atény, teraz sa emócia otočila pozitívnym smerom.
"Nedá sa to nevnímať. Stále hovorím, že tú energiu si treba zaslúžiť a vypýtať. Tím necháva na palubovke srdce a potom žije celá hala. Ide o skvelé zistenie toho, akí víťazi sú v kádri. Za akéhokoľvek stavu bolo cítiť odhodlanie, aby sme sa pobili o výhru. Podarilo sa to, ale šli sme tomu výrazne naproti," povedal kouč slovenského celku.
Výsledkom bol nielen historicky prvý domáci triumf Patriotov v skupinovej fáze Ligy majstrov, ale aj klubu zo Slovenska. Ziskom ďalších dvoch bodov do tabuľky sa navyše výrazne priblížili minimálne účasti v tzv. play-in tejto súťaže.
"Kým mi to takto nebolo všetko zosumarizované, vôbec som si to neuvedomil. Sme veľmi hrdí a pyšní na to, čo sa momentálne deje a aké výsledky sa nám darí dosahovať. S takouto podporou vieme dosahovať takéto možnosti. Ideme drieť o to, aby sme si vybojovali postup. Vývoj vyzerá nádejne, ale veľké tímy to musia zvládnuť v najťažších, respektíve rozhodujúcich momentoch," vyhlásil Madzin.
Šéf striedačky už niekoľko týždňov pridáva do vizitky svojej úspešnej kariéry historické míľniky. S Levicami získal v Tipos SBL štyri majstrovské tituly za sebou, čo dokázal ako historicky prvý kouč. Neskôr doviedol svojich zverencov do skupinovej fázy Ligy majstrov a v priebehu niekoľkých dní prežil víťaznú radosť nielen u súpera, ale teraz už aj doma.