Ubehla dlhá doba, odkedy som sa vám prihováral takýmto blogom. Odvtedy sa udialo množstvo vecí. Začal by som letnou prestávkou, ktorá bola pre mňa dosť zvláštna a dlhú doba tajomná. Keď sa skončila sezóna, tak hneď po príchode na Slovensko som zistil, že v Movistare bude končiť hlavný sponzor a že veľa vecí sa môže zmeniť.
Nečakal som však, že by to malo takýto rýchly spád a že by som ja, ktorý mal ešte rok platný kontrakt, mohol klub opustiť. Musím však priznať, že keby sa to dialo po poslednom zápase, tak by som to asi aj privítal. Bol som celkom sklamaný z vypadnutia a aj z toho, že ako najlepší strelec súťaže som dostával úplne minimum priestoru.
A tak, keď klub začal komunikovať s mojím manažérom o možnosti odchodu a záujme zo strany majstra Talianska, začal som nad tým reálne uvažovať. Prebrali sme to aj doma s rodinkou a rozhodli sme sa, že ak by sa dohoda uzavrela, tak by som túto zmenu privítal.
Verím, že veľa z vás pochopí, prečo som v lete v rozhovoroch rozprával, že ostávam v Španielsku a mám ešte rok platný kontrakt. Keďže sa to práve vtedy riešilo, nechcel som nič zakríknúť a dúfal som, že sa to podarí doriešiť do úspešného konca. V týchto veciach som poverčivý.
O záujme Talianov som vedel hneď, pretože tréner Catanie je môj bývalý spoluhráč z maďarského Győru. Výrazne to uľahčilo moje rozhodovanie, keďže sa veľmi dobre poznáme a vieme, čo od seba môžeme očakávať. Prvé týždne boli naozaj náročné.
Mali sme veľa rozhovorov, riešili sme veci, ktoré sú s prestupom spojené - podmienky, bývanie, sťahovanie a podobne. Nakoniec sme sa dohodli a bol som rád, že prichádza takáto zmena. Ešte viac ma potešilo, že príprava sa začínala až na konci augusta a ja som tak mohol byť s rodinkou dlhšie doma.
Všetci sme si spoločne ešte viac užili synčeka, ktorý nám rastie veľmi rýchlo, veď každý rodič to pozná. Úprimne, na tom celom bolo jediným negatívom presťahovať všetky veci z Madridu do Catanie a hlavne to celé riešiť na diaľku. Kto sa niekedy takto sťahoval, tak veľmi dobre vie, o čom to je a navyše, ak máte malé bábätko.
Avšak, tesne pred odchodom nás postihla strašná vec. Odišla nám naša milovaná Ladynka, ktorá s nami celú dobu bola v Španielsku. Vedeli sme, že aj na Sicílii by sa jej veľmi páčilo. Bohužiaľ nás nečakane opustila, takže práve preto bolo naše leto dosť smutné a to nás ešte čakalo sťahovanie vecí.
Nesmierne nám v tom pomohli svokrovci, ktorí s nami išli do Madridu a pomáhali nám so všetkým balením. Nebyť ich, tak neviem, ako dlho by to trvalo. Niekto sa síce na svokrovcov môže sťažovať, ale ja ich mám naozaj dobrých. Podarilo sa nám všetko zabaliť, naložiť do dodávky a šofér sa vydal na dlhú cestu do Catanie.
My vlastne tesne po ňom tiež. Naša trasa bola zaujímavejšia tým, že sme cestovali s malým, takže jej časť sme išli autom, neskôr loďou, čo bola pre Sebíka prvá cesta takouto výletnou loďou a zároveň aj pre mňa. Postupne zisťujem, že všetky tieto vecí stíha skôr ako ja (úsmev).
Cestu loďou sme si naozaj užili a záverečnú časť v Taliansku sme už pekne odjazdili autom. Asi to nebolo našim príchodom, ale v ten večer nás vítal krásny pohľad na Etnu, z ktorej vytekala láva. Sťahovanie a cesta boli dlhé a náročné, no konečne sme dorazili do nášho nového domova - Catanie. Čo nasledovalo, vám poviem v ďalšom blogu.
Autor je profesionálny futsalista, hráč Catanie a slovenský reprezentant.