Síce je už pár dní po sezóne a ja konečne naplno oddychujem a užívam si dovolenku, ale nestihol som vám priblížiť úplný záver ročníka. Ešte predtým, ako sa dostaneme k play-off, tak nám ostávali posledné dve kolá základnej časti. Zápas v Noii sme odohrali priemerne. Nakoniec skončil remízou 2:2 po góloch pre Španielov netypických hráčov - Slováka a Srba.
Viem ale, že vás najviac zaujíma posledné kolo proti Barcelone. I keď mnohí by si mohli myslieť, že pre nás nebude dôležité, keďže sme boli naisto šiesty a súper hral o prvenstvo v základnej časti, tak vždy je to derby a to sa nehrá len tak. Plná hala divákov, všetci boli natešení na veľké predstavenie, ktoré obidva tímy nakoniec aj priniesli.
V prvom polčase bolo dosť šancí, ale oba tímy podržali brankári. Naplno sa to rozbehlo až v druhom dejstve, keď sme išli rýchlo do vedenia, lenže za dve minúty, čo bol Ferrao na ihrisku, sa stal kľúčovým hráčom. Najskôr dal dva góly a následne sa nechal vylúčiť, z čoho sme profitovali. Vyrovnali a góly dávali už len my.
Po víťazstve nebolo veľa času na oddych, keďže o štyri dni začínalo štvrťfinále. My sme dostali za súpera Cartagenu. Poviem vám úprimne, že som si tento tím ako súpera do play-off prial už na začiatku sezóny. Rád sa tam vraciam, ľudia ma tu majú radi a je to mužstvo, ktoré chce hrať ofenzívny futsal, čiže vždy sú to zaujímavé zápasy.
Keďže sme skončili na šiestom mieste, prvý duel sme hrali vonku. Ako to býva zvykom, cestovali sme autobusom deň vopred, aby sme si oddýchli, mali dostatok času na prípravu a všetko s tým spojené. U mňa je to taká rutina, ktorú mám už roky zaužívanú. Od raňajok, prechádzky cez obed a spánok až k zápasu.
Neviem, či mi to v tomto stretnutí až tak pomohlo, keďže som gól nedal, ale pre zmenu v defenzíve to bol veľmi dobrý výkon. Tí, čo ma poznáte, viete, že takých zápasov až tak veľa nie je (smiech).
Bol to jeden z našich najlepších výkonov v sezóne. Cartagenu sme do ničoho nepúšťali a zápas ovládali. Dostali sme sa do vedenia 2:0, potom kontrolovali priebeh. To by sme však nemohli byť my, keby neprišla komplikácia. Tesne pred koncom znížili, avšak v úplnom závere sme poistili výsledok ďalším gólom.
Berieme prvý bod. Všetci šťastní, spokojní a odhodlaní sa do Cartageny nevrátiť a rozhodnúť sériu u nás. Mňa kamaráti podpichovali, že sa uvidíme ešte o týždeň a že keď tam prídem, tak pokojne budem môcť ostať aj na dlhšie, keďže budem mať po sezóne.
Odpovedal som na to jednoducho, že nebudem môcť, pretože budeme hrať semifinále a že do Cartageny prídem v lete. Asi som to nespomínal na začiatku, ale v Španielsku sa štvrťfinále aj semifinále play-off hrá na dva víťazne zápasy. Stretnutia sú každé štyri dni. Viete si predstaviť lepšie ukončenie série ako doma, v sobotu a mať potom aspoň časť víkendu voľnú? Ja teda nie!
Už teraz vám poviem, bol to šialený zápas, v ktorom by bolo lepšie, keby rozhodcovia neboli a hrali by sme bez nich. Cartagena začala náporom a nebyť nášho Jesusa, ktorý nás viackrát podržal, mali by sme to ťažké. Avšak, z ojedinelého protiútoku sme strelili gól a potom sa začali diať veci.
Ďalší náš protiútok a faul Cartageny, rozhodca nechal pokračovať a zo získanej lopty dali gól oni. Radosť, my protesty. Rozhodca si to rozmyslel, odpískal faul a zrušil gól. Nemusím vravieť, že bez VAR-u, ktorý my nemáme. Teraz ich protesty, tréner ukazujúci hráčom, že odchádzame, ďalej hrať nebudeme, do toho niekoľko kariet, ale nakoniec sa to trošku upokojilo a hralo sa ďalej. A čo čert nechcel, dali sme aj druhý gól. Nebudem vravieť, že boli ďalšie dve či tri minútky, kedy na nás ich hráči "poľovali".
Našťastie však bez nejakého veľkého faulu a zranenia. Ukázali ale aj športovú silu a ducha, zápas do polčasu otočili a viedli 3:2. Keď na začiatku druhého dejstva dali gól na 4:2, myslel som si, že je s nami zle a do Cartageny fakt pôjdeme. Tentokrát sme sa však vzchopili, postupne pridávali a zápas vyrovnali na 4:4.
Keď som spomínal rozhodcov, tak dve minúty pred koncom prišiel ďalší veľký moment. Cartagena mala roh, strela, odrazená lopta, nástrel na hráča, ktorý bol na zemi, lopta sa dostala k nám a my sme z protiútoku dali gól na 5:4.
Obrovská eufória, pocit, že sme ich úplne zlomili, do toho ich protesty a rozhodcovia sa opäť po nejakom čase rozhodli, že to bola ruka. Cartagena mala výhodu nepriameho kopu zo šiestich metrov. Našťastie gól nedali, išlo sa do predĺženia. My sme sa ujali vedenia hneď na začiatku. Oni pri svojej power-play mali jednu veľkú šancu, ktorú našťastie Bebe nedal.
Viete, tie situácie, keď stojíte na bránkovej čiare opretý o žrď a stačí to golfovým patom doklepnúť, ale miniete. Tak to nás zachránilo, vyhrali sme aj druhý zápas a postúpili do semifinále. Kto iný by nás tam čakal? Barca. Tím, ktorý sme porazili a tým rozhodli, že budú druhí a zároveň v našej časti pavúka. Ako som vravel, veľa času na oddych a prípravu nebolo, ale s Barcelonou sme hrali dovtedy už štyrikrát, takže sme vedeli, čo od nich môžeme čakať.
Začínali sme opäť vonku a cestovali deň dopredu. V Barcelone bola ten víkend aj F1-tka, takže mesto žilo všetkým. Zápas ako taký sme nezvládli úplne dobre. Hlavne po taktickej stránke. "Barca" v ňom mala strašne veľa šancí a my sme vystrelili asi len päťkrát na bránu. Proti takto skúsenému tímu vám to nikdy nemôže stačiť.
Dvomi gólmi si súper zápas naklonil na svoju stranu. My sme ani v záverečnej power-play nič nepredviedli. Duel, ktorý bolo treba hodiť za hlavu a pozerať sa na domácu odvetu, takže rýchla cesta späť domov a pripraviť sa na najdôležitejší a možno aj posledný duel sezóny.
V šatni, na tribúnach, jednoducho všade, bolo cítiť nervozitu. Bol to ten zápas, v ktorom jediné, čo nám chýbalo, bolo šťastie v dôležitých momentoch. V stretnutí sa striedali šance na jednej aj druhej strane. Barca bola efektívnejšia ako my a zaslúžene sa nakoniec tešila z postupu do finále, čím nám ukončila sezónu. Zavládlo sklamanie, ale zároveň sme vedeli, že sme odohrali veľmi dobrý ročník, v ktorom chýbali detaily, aby to bolo ešte o kúsok lepšie a úspešnejšie.
Vždy po poslednom zápase prichádzajú na rad voľnejšie dni a také to "ukončenie sezóny" Mali sme ho u jedného spoluhráča, kde sme grilovali, dali si pivko, bazén a spoločne strávili posledné chvíle. Čakalo nas oficiálne lúčenie so spoluhráčmi, ktorí tu už ďalšiu sezónu hrať nebudú a záverečný futbalík.
Jedna z vecí, na ktorú sa všetci po celom roku tešia, je tá, že si môžu zahrať futbal, trošku pobehať a samozrejme kopnúť si dlhý pas na 40-50 metrov. Po tomto všetkom už prišiel čas len na balenie vecí a cestu autom domov, ale o tom až v ďalšom blogu, aby to teraz nebolo až príliš dlhé.
Autor je profesionálny futsalista, hráč Interu Movistar a slovenský reprezentant.