Stará škola nepoľavuje
MMA patrí medzi najnáročnejšie športy vôbec. Tvrdé tréningy, prísna dieta, zhadzovanie, dodržiavanie pravidiel a správne mentálne nastavenie - tým všetkým sa musí bojovník riadiť. Jeho najväčším nepriateľom býva okrem straty motivácie či zranení aj vek. Preto je neuveriteľné, aké výkony na Edene podala predovšetkým trojica "takmer štyridsiatnikov" Karlos Vémola, Attila Végh a Ivan Buchinger.
V prípade Terminátora a Pumukliho sa pozornosť upierala skôr k tomu, že ide o ich tretí a rozhodujúci zápas, navyše o netradičný Infinity opasok. Organizácia si dala na audiovizuálnej stránke záležať, to je pravda. Veď vidieť nablýskané ohňostroje, terminátorský nástup Vémolu či počuť naplnený štadión skandovať mená oboch rivalov bol obrovský zážitok.
Mňa však najviac zaujal fakt, ako svedomito sa pripravili na ich zrejme posledné vystúpenie v klietke - duel trval celých päť kôl, teda 25 minút, čo je jasne najviac z celej trilógie - prvý súboj sa skončil už po 127 sekundách, druhý v čase 5:45. Asi nikto z prítomných neočakával, že o víťazovi sa rozhodne o pol druhej v noci, no opak bol pravdou. Hlavne Vémola ukázal neuveriteľnú povahu buldoga, keď dokázal rozchodiť množstvo mimoriadne tvrdých úderov od Attilu. Podobne sa prezentoval aj proti Willovi Fleurymu, vtedy to na výhru nestačilo.
Démon Ivan
Samostatnou kapitolou je Ivan Buchinger. Keď som pred štyrmi rokmi stál v zákulisí Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave pred dnes už legendárnym súbojom Buchinger - Barborík, Karlos mi v rámci rozhovoru povedal: "Ivan je na Slovensku nedocenený, rovnako ako v Česku David Dvořák. Je to najlepší slovenský zápasník, bez diskusie."
Práve tieto slová mi utkveli v pamäti a treba priznať, že sa potvrdzujú, hoci o kvalitách Bukiho už dobre vie celé Česko a Slovensko. Na Edene v druhom kole prinútil vzdať sa Vladimíra Lengála a vyzerá to tak, že ho v akcii uvidíme aj na októbrovom podujatí v Bratislave. Doma je predsa doma.
Prvý dvojnásobný šampión v Oktagone držal opasky aj v organizáciách Cage Warriors, M-1 Global či XFN, navyše je päťnásobným majstrom sveta WKF v karate. Na konte má neuveriteľných 55 profizápasov a fantastický rekord 45 víťazstiev a 10 prehier. Navyše si zmeral sily so svetoznámym Conorom McGregorom. Slováci tak majú byť na čo hrdí.
Ženský bantam naberá na sile
OKTAGON 72 mal aj napriek niekoľkým núteným zmenám jednu z najlepších zápasníckych kariet v histórii organizácie. K úplnej dokonalosti mi chýbal len titulový zápas neporazenej Lucie Szabovej, ktorý sme mali vidieť už dávno, no promotéri sa napokon rozhodli postaviť ju proti šampiónke Bolanderovej 9. augusta na pražskej Štvanici, navyše do hlavného ťaháku, čo rozhodne kvitujem, pretože takýchto súboj si zaslúži ísť na rad ako posledný.
V bantamovej divízii nájdeme aj Češku Luciu Pudilovú, ktorá však bude niekoľko mesiacov vyradená z akcie z dôvodu zranenia, no a po sobote je jasné, že sme sa stali svedkami zrodu novej hviezdy, tentokrát z Nemecka.
Alinu Dalaslan nazval promotér Ondřej Novotný "princeznou OKTAGONu", táto princezná však vie rozdať poriadne tvrdé údery. Hoci je len na začiatku kariéry, na konte má dve ukončenia v dvoch zápasoch a ak bude takto ďalej pokračovať, v divízii môže poriadne zamiešať kartami. Pre organizáciu je to dobrá správa, pretože mnoho spoločností na svete bojuje s nedostatkom kvalitných bojovníčok.
Odovzdaný ex-šampión
Patrik Kincl bol nie tak dávno najväčšou hviezdou žlto-čiernej vlajky. Kraľoval celkovému rebríčku naprieč všetkými divíziami, konečne porazil Vémolu a zdalo sa, že mu leží svet pri nohách. V októbri 2024 však stratil svoj titul v strednej váhe v súboji s Kerimom Engizekom a nastali horšie časy, spôsobené aj zdravotnými problémami.
"Inspektor" sa do klietky vrátil práve na Edene a zdalo sa, že o motiváciu bude mať postarané, veď proti nemu stál rival Makhmud Muradov, s ktorým si to mal rozdať už pred šiestimi rokmi, ale meranie síl sa napokon neuskutočnilo. V hre bol navyše dočasný titul strednej váhy.
Vémola zdolal Végha a je Infinity šampiónom
Kincl ale pôsobil mimoriadne odovzdaným dojmom, dokonca nepočúval rady od svojho trénerského štábu, čo po zápase náležite okomentoval: "Som na dne. Tá pivnica má pivnicu, tam sa momentálne váľam. Momentálne sa cítim ako najzbytočnejší človek na planéte. O chvíľu sa budem musieť pozrieť do očí svojmu tímu. Ďakujem."
Fanúšikov teraz zaujíma, aká je budúcnosť 35-ročnej legendy. OKTAGON sa posúva míľovými krokmi a do organizácie pravidelne prichádzajú noví a kvalitní bojovníci. Človek navyše nemladne a ovplyvňujú ho aj iné faktory, o čom by vedel rozprávať David Kozma, ktorý naposledy vyhral zápas v máji 2023. Odpisovať niekoho ako Patrik Kincl by však bola obrovská chyba...
Neskorý koniec
Turnaj sa však nevyhol ani kritike za to, že bol príliš dlhý. Na karte sme videli 10 zápasov, ale treba povedať, že sa naťahovala hlavne druhá časť, ktorá obsahovala tzv. Halftime show so speváckymi vystúpeniami. Určite chápem promotérov, že tak veľký event na tak špeciálnom mieste nechcú ukončiť za tri či štyri hodiny, no európske publikum nie je naučené na "americký" model koncertov pred alebo počas športových podujatí. Videli sme to aj pred finále Ligy majstrov, keď vystúpenie skupiny Linkin Park nebolo prijaté s veľkým nadšením.
Ďalšou vecou, ktorú treba spomenúť, je to, že nástupy bojovníkov trvali pridlho, keďže museli prejsť po štadióne a keď k tomu pripočítame pravidelné reklamné vstupy či promo videá na ďalšie turnaje, posledné zápasy vychádzali tak, že sme videli cca jeden za hodinu. Aktéri main eventu teda bojovali o večnú slávu hodinu po polnoci, čo je vzhľadom na začiatok turnaja o 18:00 dosť neskoro.
Turnaj bol však z celkového hľadiska veľmi vydarený a ukázal, že OKTAGON je momentálne celosvetová špička. Druhá polovica roka tak sľubuje ďalšie napínavé podujatia.
