O otvorenie turnaja sa postarali Arian Sadikovič a Jixie Molapo. Prvý menovaný ako bosniansky rodák reprezentoval farby Nemecka, druhý zápasil pod českou vlajkou, aj keď pôvodom je z Juhoafrickej republiky. Meranie síl bývalého kickboxera a niekdajšieho rugbistu vyhral napokon vyhral domáci bojovník, ktorý na začiatku druhého kola spŕškou úderov ukončil nádeje súpera s prezývkou The General.
Druhý zápas už poslal do akcie slovenského zástupcu. Patrik Šebek sa postavil proti prekážke menom Emir-Can Al, ten nastupoval do duelu so skóre 4:0 a s nálepkou kata slovenských talentov. Šebek mu však tento pseudonym trochu narušil - na konci ustál tlak oponenta a na body zvíťazil u všetkých bodových.
Tretia bitka večera upiekla albánsko-turecký stret. Altin Zenuni šiel do boja proti Muratovi Tüysüzovi, ktorý prichádzal s piatimi výhrami a všetky sa zrodili po KO alebo TKO. Pomerne krvavý zápas vyhral prvý menovaný, rozhodla dávka úderov, ktorú rozdal protivníkovi na zemi.
Slovenské farby šli do boja aj vo štvrtom dejstve turnaja a aj tentokrát vyšiel z duelu ako víťaz zápasník spod Tatier. Tomáš Cigánik a Maurice Adorf nastupovali s totožnou bilanciou 6:3, pre Nemca to bol prvý súboj po 14-mesačnej odmlke. Cigánik na nič nečakal, už v prvom kole ukončil oponenta technikou rear naked choke a zaknihoval ďalší triumf po submisii.
V piatom zápase spozorneli fanúšikovia Mareka Bartla, ktorého čakal výškovo disponovaný Kamil Oniszczuk. Muža s prezývkou German Slayer po piatich bitkách proti Nemcom tentokrát čakal poľský súper, ten napokon triumfoval po arm triangli a pripísal si druhé víťazstvo v OKTAGONe. Dočkal sa ho necelú polminútu pred záverom druhého kola.
Posledné predstavenie pred hlavnou kartou obstarali Samuel Bark a Zafar Mohsen. Švéd sa po kariére v thajskom boxe chytil aj vo vodách MMA a z jeho 13 výhier sa až 11 zrodilo pred limitom. Tentoraz však ako víťaz neodchádzal, obaja vydržali bojovať plných 15 minút, po ktorých arbitri jednohlasne rozhodli o úspechu Mohsena.
Po pauze nasledoval rezervný duelu pyramídy Tipsport Gamechanger a naservíroval poriadne šialenú výmenu tvrdosti. David Zawada a Daniel Ligocki ponúkli prítomným divákom miestami až šialené momenty, množstvo presných úderov, chvíľami i boj na zemi a v konečnom dôsledku riadnu paľbu. Ani jeden z nich sa nešetril, tempo bolo po celý čas vysoké a po skvelom vystúpení sa z triumfu na body radoval Zawada.
Ďalší zápas mal do klietky poslať Marca Doussisa a Jevgenija Orlova, lenže domáci zápasník si počas rozcvičky natrhol sval a do duelu nastúpiť nemohol. Pokračovalo sa teda súbojom Tamerlana Dulatova a Stefana Končara.
Obaja si do zápasu doniesli vzájomnú zlú krv z tlačovej konferencie pred turnajom, čo očividne viac naštartovalo Dulatova. Ten totiž hneď po štarte vybehol na súpera tvrdými bombami a následne viacerými pokusmi o rôzne páky. Ujala sa až tá spred konca kola, po ktorej rozhodca ukončil súboj v prospech Nemca.
Tretím Slovákom v ostrej akcii bol Karol Ryšavý. Po štyroch prehrách z ostatných piatich duelov naňho čakal domáci Deniz Ilbay, ten naposledy zápasil v apríli 2025. Ryšavý najprv ustál presné a tvrdé rany protivníka, aby pred záverom štvrtej minúty úvodného kola vytiahol naskočenú gilotínu, ktorou ukončil nádeje Ilbaya i celý súboj.
Desiaty zápas ponúkol vystúpenie už ôsmeho nemeckého zástupcu, bol ním Gjoni Palokaj. Oproti nemu stála britská prekážka menom James Hendin, ktorého po troch minútach roztancovala rana súpera, no ustál to a pokračovalo sa ďalej. Palokaj si pre seba u bodových arbitrov uchmatol aj druhé kolo, prácu dokončil v tretej päťminútovke a zvíťazil.
Prvý február 2025 odštartoval tretiu sériu tzv. európskej ligy majstrov. Tentokrát OKTAGON vybral 16 bojovníkov strednej váhy, z ktorých každý jeden mal ambíciu poraziť všetkých súperov, dokráčať na vrchol pyramídy a odniesť si trofej i šek na 300-tisíc eur.
Privilégium zabojovať o tento vavrín si zaistili Kerim Engizek a Krzysztof Jotko. Finále nemalo dlhý priebeh, po viac než troch minútach krúženia v klietke a takmer bez úderu prišla menšia chyba Engizeka, ktorú okamžite ako hladný vlk využil Jotko a škrtením donútil súpera odklepať bitku o bohatú odmenu.
Tá smeruje do vrecka poľského zápasníka, porazenému veľmi horkú chuť prehry zlepší 130-tisíc eur. Na záver treba podotknúť, že zdolaný Turek prehral zápas po viac ako 10 rokoch.