Bosman a Mick, syn niekdajšieho sánkarského reprezentanta a šéftrénera americkej reprezentácie Ľubomíra, sú na konci svojej prvej kompletnej sezóny v SP. Ich maximom sú dve jedenáste miesta z nemeckého Winterbergu a lotyšskej Siguldy. Do TOP 10 chcú preniknúť na jednom zo zostávajúcich podujatí v St. Moritzi (28.2.-1.3.) a Altenbergu (7.3.-8.3.). Okrem výsledkov zo SP majú na konte dva kontinentálne tituly do 23 rokov a sú úradujúci vicemajstri sveta medzi juniormi. Olympijská atmosféra však bola podľa nich oproti iným súťažiam jednoznačne lepšia.
"ZOH boli úplne iné ako podujatia, ktoré sme dovtedy zažili. Veľmi sa mi páčili emócie aj celková atmosféra. Cortina, hory a celé prostredie bolo nádherné. Som veľmi rád, že som sa tam dostal a že sa nám podarilo dosiahnuť taký výsledok," uviedol 21-ročný Bosman.
Jeho dvojkár Mick je o tri roky mladší a popri kariére študuje na strednej škole v Poprade. "Keby mi to niekto povedal ešte pred sezónou, tak by som asi neveril, že by sme sa dostali spolu na olympiádu. V tom bode sme spolu jazdili vlastne viac-menej iba pol roka. Aj tam to bolo pre mňa nereálne, či už na trati alebo v dedine som z toho bol očarený. Do pretekov však stres už trocha opadol a premiéra samotná s pretekom bola celkom dobrá," zhodnotil Mick.
Medzi sánkarmi v dvojiciach musí podľa oboch fungovať aj chémia. Ich spolupráca sa začala paradoxne zraneniami – najprv Mickovým, ktorý bol pripravený na návrat v čase, keď Bosmanovi vypadol vtedajší kolega Michal Macko.
"Povedal by som, že hneď, ako sme odjazdili prvé preteky, som videl, že v tom je asi nejaký väčší potenciál a že si spolu viac sedíme aj na tých saniach. Potom po sezóne sme sa spolu a aj na zväze dohodli, že bude asi najlepšie pre sánkovanie na Slovensku aj pre nás, keby sme išli my dvaja spolu," priblížil Mick.
Do budúcna chcú popracovať na štartoch, na ich časti, ktoré sú v ľadovom koryte primárnou úlohou mladšieho Micka: "Potrebujem zapracovať na technike 'hrabov' po odraze od madiel, teda na záťahoch rukami po ľade. Trénovať to budeme najmä na hokejových štadiónoch. Musím tiež nabrať viac sily."
Sane sa riadia predovšetkým nohami, v zákrutách celým telom. Dvojkár má dôležitú úlohu pri výjazdoch zo zákrut, kde koriguje sane, keďže má s ľadom bližší kontakt. Samotné riadenie sa však netrénuje a slovenská dvojica sa mimo koryta nepripravuje ani na preťaženie. Jeho lepšie zvládanie je priamo úmerné počtu jázd.
"V príprave sa zameriavame najmä na silový tréning, výbušnosť, dynamiku a stabilitu. Špeciálne cviky priamo na riadenie saní nemáme. Krk netrénujeme výrazne samostatne – spevňuje sa najmä samotnou jazdou na dráhe. Prvé dni po návrate na ľad bývajú náročné a telo bolí, ale postupne si zvykne a krčné svaly zosilnejú," priblížil Bosman.
V súčte dvoch jázd im vo Winterbergu chýbalo na najlepšiu desiatku 118 tisícin sekundy, v Lotyšsku to bolo o takmer dve desatiny viac. Na trati v St. Moritzi, poslednej naturálnej, ktorá hostí preteky bobov, saní aj skeletonu pôjdu spolu premiérovo, no v minulosti tam Bosman jazdil s Mackom a Mick na singlových saniach. SP tam bude premiérovo od februára 2023. V nemeckom Altenbergu boli vlani poslední a nepostúpili do druhého kola.
"V St. Moritzi sme spolu ešte nejazdili, ale obom sa nám tam tradične jazdí dobre, takže tam vidíme veľkú šancu. V Altenbergu sme mali minulý rok problémy, najmä v náročnej deviatej zákrute, kde sa často rozhoduje a veľa posádok tam robí chyby. Ak túto pasáž zvládneme, aj tam by sme mohli bojovať o TOP 10," dodal Bosman.