Etapa mala zvlnený profil a viedla úzkymi a prašnými cestami trate Strade Bianche. Po štarte sa na čele vytvorila šestica, ktorá sa oddelila od pelotónu po nástupe Grovesa, okrem neho a kolegu Hermansa vyrazili dopredu aj Fretin, de Bondt, Lamperti a van den Hoorn. Obe šprintérske prémie vyhral de Bondt a po vrchársku si prišiel Hermans.
Svižné tempo, ktoré udával na čele pelotónu Pedersen, však malo za následok pokles náskoku úniku. Groves bol nútený pridať, nabral do háku aj Hermansa a ušli ostatným kolegom z brejku. Pedersen šiel neskutočne a sám zdecimoval balík na menej ako 40 jazdcov.
Medzi odpadlíkmi bol aj líder priebežného poradia Ulissi, ktorého sen o udržaní ružového dresu sa tak rozplynul. Hlavní favoriti Roglič, Ayuso či Tiberi sa naďalej nachádzali v hlavnej skupine, no 50 km pred cieľom mali pri sebe minimum pomocníkov.
Na druhom gravelovom úseku sa porúčal na zem jeden z jazdcov Ineosu a po ňom skončili v prachu Roglič aj Pidcock. Slovinec si vypil kalich horkosti do dna a po páde musel meniť bicykel pre defekt, čím stratil ďalší čas. Najsilnejší sa na šotoline ukázal Bernal, ktorý si došiel na čelo pretekov spolu s kolegom Rivierom, van Aertom a del Torom.
Pôvodný únik sa rozplynul, vpredu sa sformovalo kvarteto s Bernalom, van Aertom a Vacekom, ktorý dorazil sám na čelo z Ayusovej skupiny. Dvadsať km pred cieľom mala táto štvorica na pelotón vyše 50-sekundový náskok. Na poslednom sektore vyrazil dopredu del Toro, ktorého zachytil len van Aert, zvyšní dvaja pretekári spadli do balíka.
V záverečnom stúpaní na Piazza del Campo v Siene mal najviac síl van Aert, ktorý 500 m pred cieľom ukázal Mexičanovi chrbát a došiel si po etapový triumf. Roglič i Pidcock stratili v celkovom poradí na nového lídra del Tora vyše dve minúty.