Pre Grovesa to bol prvý etapový triumf na Tour de France v kariére, v tohtoročnej edícii k nemu bol najbližšie v ôsmej etape, v ktorej sa umiestnil na tretej pozícii. V roku 2025 sa tak radoval z výhry druhýkrát, na Giro d'Italia zvíťazil v šiestej etape.
Predposledná etapa mala kopcovitý profil a z pohľadu lídrov celkového poradia priniesla skôr taktické pokrývanie než reálnu snahu prehovoriť do výsledkovej listiny. Do úniku sa hneď v úvode vydal Asgreen, ale jeho aktivitu si pelotón veľmi rýchlo postrážil. Postupne sa oddelilo niekoľko jazdcov od hlavného balíka, napokon sa vyformovala na čele trojica Wellens - Jorgenson - Costiou. Za nimi išiel aj Groves.
Vzájomnou spoluprácou si vytvorili náskok, postupom času sa k ním pridala deviatka jazdcov. Medzitým pelotón spomalil a už sa v ňom neútočilo. Asi 54 kilometrov pred cieľom vyrazil dopredu Sweeny, no jeho pokus eliminoval balík v stúpaní na Cote de Longeville.
V zjazde sa začalo nastupovať a riskovať, pádom v mokrých podmienkach na to doplatilo trio Gregoire - Romeo - Velasco. Šancu na výhru mala tak už len hŕstka jazdcov z úniku. Z tejto skupiny vyrazil 17 kilometrov pred cieľom Groves a rýchlo sa dokázal odpútať. To bol rozhodujúci moment, únik Austrálčana bol úspešný a v cieli mohol oslavovať tretie etapové prvenstvo tímu Alpecin-Deceuninck na tohtoročnej Tour.
Pogačar má v celkovom poradí náskok 4:24 minúty na Vingegaarda. Organizátori tento rok zmenili tradičnú záverečnú etapu s dojazdom na Elyzejských poliach, keďže do nej zaradili trikrát stúpanie na Montmartre, preto sa očakávajú skôr útoky a nie obvyklý špurtérsky finiš. Na Tour však platí nepísané pravidlo, že v poslednej etape sa už neútočí na žltý dres.