V zvlnenej etape sa najmä bojovalo o body do súťaže o zelený dres pre najlepšieho šprintéra, navyše v cieli sa pre najlepších rozdávali časové bonifikácie. Jediná šprintérska prémia dňa prišla po niečo vyše 20 kilometroch vo Villers-Bocage, preto bola už v úvode zvýšená aktivita v pelotóne.
Jasným spôsobom ju získal Jonathan Milan (Lidl-Trek), za ním prišiel Mathieu van der Poel (Alpecin-Deceuninck) a Biniam Girmay (Intermache-Wanty), všetci z okruhu favoritov na zelený dres. Po nej odštartovala nová fáza pretekov, do úniku sa hneď dostala menšia skupinka, ale ich aktivitu si pelotón skúsene postrážil.
Na čele sa vystriedalo viacero mien, prvá vrchárska prémia napokon patrila Wellensovi (UAE Team Emirates-XRG), ktorý sa virtuálne obliekol do bodkovaného dresu. Ambíciou mnohých bolo roztrhať hlavnú skupinku, čo sa úspešne podarilo pätici Healy, Simmons, van der Poel, Barta, Tejada a celkový počet sa napokon na čele zastavil na čísle osem.
Pelotón si situáciu kontroloval, keď nedovolil výrazným spôsobom narásť stratu na čelo. Rozhodujúci okamih prišiel približne 43 kilometrov pred cieľovou páskou, keď sa Healy pustil do sólového úniku a elementom prekvapenia nedokázali ostatní na neho zareagovať.
Simmons so Storerom sa snažili priblížiť, ale Ír v službách tímu EF Education-EasyPost si suverénne išiel za premiérovou víťaznou radosťou na tomto podujatí. S blížiacim sa finišom dokonca navyšoval svoj náskok na čele a mohol si tak naplno vychutnať etapový triumf.
"Je to neuveriteľné, všetko zapadlo do seba. Predchádzajúci rok mi otvoril oči a začal som si veriť, že to raz dokážem. Pozrel som si mnoho pretekov a teraz sa to vyplatilo. Príliš som sa snažil dostať do úniku, to však patrí ku mne, ale chceli sme sa vytvoriť odstup.
Využil som správne načasovanie, aby som sa oddelil, čím som ich trochu prekvapil. Snažil som sa do konca o svoju najlepšiu jazdu,“ povedal Healy v televíznom rozhovore.