V roku 2024 získala Gajanová na 800-metrovej trati striebro na európskom šampionáte v Ríme a 11. priečku na olympiáde v Paríži. V úvode tohto roka jej nevyšiel halový európsky šampionát v Apeldoorne, kde sa nedostala z rozbehov.
Návrat do formy však ukázala v úvode augusta na mítingu PTS, na ktorom zvíťazila v kvalitnom čase 1:58,53 min a po 28 rokoch prekonala rekord mítingu. Pod dve minúty sa dostala ešte raz a bolo to na vrchole sezóny, v semifinále MS v Tokiu jej výkon 1:59,16 zaistil konečné 17. miesto.
"Sezóna bola určite iná ako tá predtým. Musela som sa popasovať s viacerými vecami. Už v decembri minulého roka som mala nejaké menšie zranenie stehenného svalu a to sa ťahalo cez celú halovú sezónu. Navyše sa potom obnovilo v máji. Potrebovala som dať dokopy telo. Začiatok ročníka pod otvoreným nebom som oddialila, začala som až v auguste a i napriek tomu, že to bola krátka sezóna, som spokojná s výkonmi, ktoré som predviedla," zhodnotila sezónu Gajanová pre TASR.
Rodáčka z Liptovského Mikuláša síce neobhájila prvenstvo v ankete Atlét roka, no nemyslí si, že urobila v kariére krok späť: "Človek a obzvlášť atlét chce prirodzene každý rok napredovať a zlepšovať sa, ale niekedy aj takéto sezóny majú zmysel. Prinútia človeka sa zamyslieť, zastaviť sa a možno prekopať niektoré veci, aby potom mohol na tom budovať a ísť zase vyššie a vyššie."
Gajanová tak odovzdala žezlo kráľovnej slovenskej atletiky Emme Zapletalovej, ktorá by o premárnených sezónach vedela rozprávať oveľa viac. Tento rok sa však vrátila s veľkou energiou, celú sezónu neustále napredovala a jej výkony vygradovali na vrchole sezóny, keď získala bronz na MS v Tokiu.
"Som veľmi rada, že sa dostala z tých zranení. Práve to bol aj cieľ na túto sezónu, robiť atletiku opäť s radosťou. Myslím si, že to jej prinieslo aj tie úspechy. Nik na ňu nevytváral tlak, ani ona na seba nič nevyvíjala. Len robila ten šport s láskou tak, ako jej to sedí, ako jej to pasuje. A teším sa z toho, že opäť povyrástla aj na tej atletickej dráhe aj ako človek a verím, že na to bude len nadväzovať a že vytvorila dobrú základňu pre to, čo ešte môže prísť."
V neolympijskom párnom roku čaká Gajanovú obhajoba pozície vicemajsterky Európy, augustový kontinentálny šampionát v anglickom Birminghame však nie je jej jediný cieľ: "Vnímam, že tých vrcholov sezóny je tam viac. Veľmi rada by som sa kvalifikovala na halové majstrovstvá sveta v Toruni, bol by to môj prvý halový svetový šampionát. Chcela by som byť aj na Ultimátnom šampionáte."
"Je to nový formát, úplne na záver sezóny v septembri sa stretne v Budapešti 16 najlepších z renkingu. Budem sa snažiť ísť čo najlepšie pripravená do sezóny, vyhýbať sa zraneniam, prechladnutiam a udržať telo čo najviac pokope, aby som zvládla čo najväčšiu záťaž a bola čo najlepšie pripravená. Cieľom je byť konkurencieschopná tým najlepším a určite bojovať o čo najvyššie priečky," prezradila Gajanová svoje ambície.