Platini je považovaný za jedného z najlepších futbalistov všetkých čias. Rýchly, všestranný, elegantný a inteligentný ofenzívny stredopoliar s jedinečnou schopnosťou čítať hru. Preslávil sa najmä svojím ovládaním lopty, technickými schopnosťami, driblingom, kreativitou, rozsahom prihrávok a víziou. To všetko vyvažovalo jeho nedostatok fyzických a atletických vlastností.
V mladosti sa zdalo, že pre zdravotné problémy nebude môcť hrať na profesionálnej úrovni. Narodil sa 21. júna 1955 v meste Joeuf na severovýchode Francúzska. Jeho rodičia Anna a Aldo pochádzali z Talianska, Aldo bol profesionálny futbalista a dlhoročný riaditeľ AS Nancy.
Jeho syn na seba upozornil vo veku 16 rokov v turnajovom zápase pôsobivým výkonom za mládežnícky tím Joeuf proti Métam. Trénerovi súpera, slávneho a väčšieho klubu z regiónu, sa tak zapáčil, že ho pozval na skúšku. Bohužiaľ, Platini túto príležitosť nevyužil pre zranenie a viac pozvánku nedostal, keďže tréner odišiel do iného celku.
Nevyšlo to ani na druhý raz. Talent mladíka nezostal dlho nepovšimnutý a Méty ho nakoniec opäť oslovili. Dopadlo to zle. Platini počas dychovej skúšky na spirometri omdlel. A verdikt lekára o jeho dýchacích ťažkostiach a slabom srdci ukončil akékoľvek nádeje, že bude hrať za svojich obľúbencov.
Futbalu sa však nevzdal. A v septembri 1972 sa pripojil k rezervnému mužstvu svojho otca, Nancy.
Smola na zranenia
V novom pôsobisku sa rýchlo udomácnil a v stretnutí rezervného tímu zaznamenal hetrik. Pokračoval vo výborných výkonoch, ktoré mu vyniesli miesto v prvom mužstve. Stále len 17-ročný mladík sa začal objavovať na lavičke Nancy, ale na debut si musel počkať.
A čakanie dokonca predĺžilo ešte aj nepríjemné zranenie členka, ktoré utrpel v jednom z ďalších duelov rezervy. Sezónu však ukončil pozitívne a 3. mája 1973 debutoval v lige proti Nimes. Čoskoro strelil prvý gól na najvyššej úrovni do siete Lyonu.
V nasledujúcom ročníku utrpel komplikácie, keď si v zápase v Nice na dva razy zlomil ľavú ruku. Vynechal zvyšok sezóny a nemohol pomôcť Nancy vyhnúť sa zostupu z Ligue 1. Jeho tím si však aj vďaka nemu ľahko vybojoval postup späť. Platini sa stal najdôležitejším hráčom v zostave, keď strelil 17 gólov, z ktorých mnohé padli z priamych kopov, ktoré sa stávali jeho špecialitou.
V Nancy zostal sedem rokov. Dokonca s nimi získal prvú veľkú trofej. V roku 1978 vyhrali Francúzsky pohár. Platini odohral za klub celkovo 213 zápasov, v ktorých vsietil 127 zásahov. V roku 1979 prestúpil do St. Etienne, jedného z najlepších francúzskych mužstiev tej doby.
O dva roky neskôr mu pomohol k majstrovskému titulu a dvakrát s ním hral vo finále domáceho pohára. Jeho talent však prerástol hranice a zamieril do Juventusu. Osemdesiate roky boli pre Platiniho zlatou érou. So starou dámou ovládol dvakrát Seriu A, v roku 1984 Pohár víťazov pohárov i Superpohár, v nasledujúcej sezóne Európsky pohár víťazov pohárov a v roku 1985 Interkontinentálny pohár.
Okrem klubovej úrovne zažiaril aj v medzinárodnom futbale v drese francúzskej reprezentácie.
Kľúčový muž Francúzska
Bol kľúčovým mužom zoskupinia, ktoré vyhralo majstrovstvá Európy v roku 1984. Turnaja, na ktorom bol najlepším strelcom aj najlepším hráčom. Dlho držal historický rekord v počte strelených gólov (deväť) na majstrovstvách Európy (hoci nastúpil len na jedných ME), kým ho v roku 2021 neprekonal Cristiano Ronaldo.
Les Bleus sa s Platinim dostali do semifinále majstrovstiev sveta 1982 a 1986. Spolu so stredopoliarmi Alainom Giresseom, Luisom Fernandezom a Jeanom Tiganom tvoril v 80. rokoch 20. storočia carre magique (magický štvorec) národného výberu. Svetové zlato mu však uniklo.
Po skončení hráčskej kariéry sa v roku 1987 stal trénerom francúzskej reprezentácie a bol spoluorganizátorom majstrovstiev sveta vo Francúzsku v roku 1998. O deväť rokov neskôr ho zvolili za prezidenta UEFA. Ako futbalový funkcionár však nezanechal taký pozitívny dojem, ako keď bol hráčom na ihrisku.
Počas toho obdobia strelil v 650 zápasoch celkovo 354 gólov. Z nich 41 v najcennejšom drese(v 72 stretnutiach), čím sa stal na dlhý čas najlepším strelcom národného mužstva. Neskôr ho prekonali štyria hráči: Olivier Giroud (57), Thierry Henry (51), Kylian Mbappé (48) a Antoine Griezmann (44).
Aj napriek tomu bude mať Platini v histórii francúzskeho futbalu vždy čestné miesto.