Viac

Flashback: Súťaž iba pre vyvolených alebo ako fanúšikovia zrušili Európsku Superligu

Priaznivci Chelsea protestujú proti Európskej Superlige pred Stamford Bridge.
Priaznivci Chelsea protestujú proti Európskej Superlige pred Stamford Bridge.David Cliff / ANADOLU AGENCY / Anadolu via AFP / Profimedia
Dvanásť európskych veľkoklubov na čele s prezidentom Realu Madrid Florentinom Pérezom (78) sa rozhodlo oddeliť elitu od nižších vrstiev futbalovej spoločnosti. Európsku Superligu malo hrať 15 stálych členov a len päť miest by patrilo najlepším tímom z národných súťaží. V piatok 18. apríla 2025 uplynú presne štyri roky, odkedy futbalová verejnosť túto revolučnú koncepciu definitívne a nekompromisne odpískala.

Jednou z najvplyvnejších postáv, ktoré stáli za konceptom Európskej Superligy, bol súčasný prezident Realu Madrid Florentino Pérez. Španielsky podnikateľ sa mal v novej súťaži ujať funkcie predsedu celej organizácie a ako podpredsedovia by sa k nemu pripojilo kvarteto osobností - Andrea Agnelli (predseda Juventusu), Joel Glazer (spolupredseda Manchestru United), John W. Henry (majiteľ Liverpoolu) a Stan Kroenke (majiteľ Arsenalu).

Ako vzor použili formát európskej basketbalovej Euroligy, v ktorej tímy najprv súťažia v ligovej časti a potom bojujú o titul v play-off. Európskej Superligy by sa zúčastnilo 20 futbalových celkov, pričom 15 z nich by malo automaticky zaručenú účasť ako "zakladajúci členovia". Len päť miest by získali kluby prostredníctvom kvalifikačného procesu, ktorý by rovnako ako teraz zvýhodňoval mužstvá s najlepšími výsledkami v domácich súťažiach.

V každej sezóne by sa celky spočiatku rozdelili do dvoch skupín po desať a vyzvali by každého súpera doma i vonku, pričom len v základnej časti by odohrali spolu 18 zápasov. Stretnutia by sa teda museli hrať uprostred týždňa ako teraz, ale tímy by museli do svojho programu pridať ďalších desať vystúpení (v súčasnosti osem).

Na druhej strane, vyraďovacia fáza by bola skromnejšia, pričom prvé tri mužstvá z oboch skupín by postúpili priamo do štvrťfinále, zatiaľ čo štvrtý a piaty najlepší klub by musel prejsť dvojkolovým play-off, aby doplnil finálovú osmičku. Záverečná časť súťaže by sa hrala s odstupom štyroch týždňov na konci sezóny. Štvrťfinále a semifinále v dvojzápasove a finále by bolo jediným hraným na neutrálnom štadióne.

V spoločnosti futbalovej elity

Pri oznámení vzniku Európskej Superligy Pérez tvrdil, že nová súťaž "zabezpečí kvalitnejšie duely a dodatočné finančné zdroje pre celú futbalovú pyramídu". Celky by sa mohli spoliehať na finančné dary od mužstiev z elitnej súťaže, ktoré by do určitej miery nahradili príjmy z kvalifikácie a postupu do ďalších kôl v európskych pohároch.

"Superliga prinesie významný hospodársky rast a podporí európsky futbal prostredníctvom dlhodobého záväzku k neobmedzeným solidárnym platbám, ktoré budú rásť v súlade s príjmami ligy," vyhlásil vtedy Pérez. Okrem toho uviedol, že projekt osloví mladšiu generáciu a bude presadzovať zlepšenie kvality systému VAR a zvyšujúcu sa úroveň rozhodcov.

Na tvorbe sa podieľalo šesť anglických klubov (Arsenal, Chelsea, Liverpool, Manchester City, Manchester United a Tottenham Hotspur), tri talianske (AC Miláno, Inter Miláno a Juventus) a tri španielske (Atlético Madrid, Barcelona a Real Madrid). V čase plánovaného vzniku, v apríli 2021, sa 10 zakladajúcich členov nachádzalo v prvej štrnástke rebríčka klubových koeficientov UEFA. Mimo nej boli len taliansky Inter (26. miesto) a AC  (53. miesto).

Všetkých 12 protagonistov v roku 2021 skončilo v prvej šestnástke rebríčka najhodnotnejších futbalových klubov podľa časopisu Forbes. Možno sa pýtate, kde sú ostatní traja zakladajúci členovia? Elitné jadro mali doplniť Bayern Mníchov, Borussia Dortmund a Paríž Saint-Germain, lenže všetky tri kluby odmietli účasť v súťaži a verejne odsúdili nový koncept. Podľa Péreza spomínané celky do Európskej Superligy nikto nepozval.

Definitívne nie

K Bayernu, Borussii a PSG sa k odmietavému postoju pripojil rad ďalších francúzskych, nemeckých, portugalských, talianskych a holandských klubov. Napríklad Everton kritizoval záujem "anglickej veľkej šestky" a obvinil ju zo "zrady" futbalových priaznivcov. Ďalší tradičný anglický celok, Leeds United, nastúpil na zahrievací zápas proti Liverpoolu deň po oznámení koncepcie v tričkách s logom Ligy majstrov UEFA a nápismi "zaslúžime si to" na prednej strane a "futbal je pre fanúšikov" na zadnej strane.

Reagovali aj v Taliansku, konkrétne Atalanta, Cagliari či Hellas Verona chceli zakázať účasť tým, ktorí majú záujem o Superligu, v Serii A. Podobné reakcie prišli aj z viacerých ďalších miest po tom, čo fanúšikovia prejavili obrovskú nespokojnosť - na mnohých miestach futbaloví fanúšikovia protestovali priamo proti zainteresovaným klubom aj ich funkcionárom.

Reakcie politikov a futbalových osobností

Založenie Európskej Superligy odsúdili aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Boris Johnson. Ten nevylúčil zavedenie zákonov, ktoré by zabránili klubom vstúpiť do súťaže. Proti projektu sa vyjadril tiež bývalý hráč Manchestru United a televízny komentátor Gary Neville, ktorý tento koncept označil za "akt čírej chamtivosti" a bol obzvlášť sklamaný vstupom svojho bývalého zamestnávateľa do tejto iniciatívy. Podľa jeho slov mali byť proti zakladajúcim členom prijaté prísne opatrenia vrátane zákazu účasti v európskych pohároch UEFA a odpočítania bodov v domácich ligách.

Obrovský tlak proti vzniku Európskej Superligy nakoniec ukončil projekt ešte pred jeho začiatkom. V priebehu niekoľkých dní začali zúčastnené mužstvá od projektu odstupovať a celá iniciatíva sa skončila. Aspoň pre túto chvíľu...