Deväť hodín, dva vlaky, jeden autobus. Aký je cieľ cesty? Hällevik, domov nových švédskych majstrov. Naplánovať dopravu z hlavného mesta Štokholm do tejto rybárskej dediny na južnom pobreží nie je jednoduché, ale samotná cesta vám pomôže pochopiť rozsah toho, čo Mjällby dosiahol. Na rozdiel od štadiónov Malmö, Hammarby, Djurgarden alebo AIK sa Strandvallen nenachádza vo veľkomeste obklopenom sídliskami.
Keď prechádzate cez Hällevik, jediné, čo vyčnieva medzi značkami ku kempu, je žltá značka ukazujúca, kam odbočiť. Až po prejdení takmer 300 metrov konečne uvidíte scénu, kde sa sen stal skutočnosťou. "Nebyť tohto titulu, nikdy by sme tu v Solvesborgu nemali portugalského novinára. Je to veľmi dôležité - vďaka tomu sa o nás ľudia dozvedeli a zistili, aká je táto oblasť krásna," hovorí Gull-Brit Norberg, fanúšik čakajúci pri vchode do klubu s darčekom pre hráčov.
Netrvá dlho, kým zistíte, čím je toto mužstvo výnimočné. Nie je to príbeh Leicesteru. Áno, líšky sa v Premier League vzopreli, ale s hlbokými vreckami bohatého majiteľa, ktorý investoval prezieravo. V roku 2016, keď sa Európa zamilovala do N'Gola Kantého, Riyada Mahreza a Jamieho Vardyho na King Power Stadium, Mjällby bojovali o prežitie v tretej lige. Pre systém, v ktorom súkromní investori nemôžu prevziať klub, hrozil tímu bankrot. Pravidlo 50+1 stanovuje, že organizácia musí byť aspoň z 51 % vlastnená spoločnosťou, ktorá ho riadi, aby sa zabránilo úplnému prevzatiu externým investorom.
Napriek tomu sa švédskemu mlynárovi podarilo odraziť sa od dna. O štyri roky neskôr sa Mjjälby vrátilo do najvyššej súťaže a po deviatich rokoch oslavovalo historický titul. "Je to neuveriteľný moment v histórii švédskeho futbalu. Nedokážem to ani opísať. Na začiatku ročníka tomu nikto neveril, dokonca ani my. Vedeli sme, že máme dobrý tím, ktorý je schopný veľkých vecí. Minulá sezóna bola najlepšia v histórii klubu, a napriek tomu sme neboli spokojní. Teraz sme šampiónmi," povedal nám stredopoliar Elliot Stroud.
V samotnom vnútri mužstva
Vstúpili sme do sídla klubu a netrvalo dlho, aby sme pochopili, ako sa skromný celok dostal tak rýchlo na vrchol. Pri raňajkách bol tím v dobrej nálade a hráči sa rozprávali, zatiaľ čo zamestnanci klubu, zaneprázdnení svojimi každodennými úlohami, si ešte našli čas pozdraviť tohto cudzinca, opýtať sa ho, čo potrebuje, a pozvať ho na kávu alebo niečo na zjedenie.
"Tento titul znamená všetko. Fanúšikovia Mjällby si prešli ťažkými časmi a nezažili veľa šťastných chvíľ, takže môcť tejto komunite niečo vrátiť je naozaj výnimočné," hovorí Jacob Bergström, ktorý strelil prvý zásah pri výhre nad Göteborgom znamenajúcej trofej. "V tej chvíli sa vám pred očami premietne celá kariéra - všetko, čo viedlo k tomuto gólu, čo je dôkazom, že to všetko stálo za to," dodal.
Bergström, Elliot Stroud, Herman Johansson, Abdullah Iqbal a Romeo Leandersson sa zapísali do histórie švédskeho futbalu. Každý z nich prispel k zisku titulu pre Mjällby. A nikto z nich neváha, keď ich požiadate, aby vás zasvätili do histórie. "Máme skvelého tímového ducha, dobrých hráčov i trénerov. Je úžasné vidieť, ako sa Mjällby v roku 2016 vyhlo bankrotu, každý rok robí malé kroky. Ale len natoľko, aby sme sa určite posunuli ďalej," vysvetľuje prvý menovaný.
"Tvrdo pracujeme, nikdy sa nevzdávame a to všetko kombinujeme s dobrým trénerom a skautmi. Ktokoľvek sem príde, adaptuje sa na najvyššiu úroveň. To sú niektoré z kľúčov," dodal Johansson. Príbeh je však ešte širší. Súvisí aj s problémami celého regiónu, ktorý v 21. storočí veľmi utrpel úpadkom kožiarskeho priemyslu. Napriek ťažkostiam však tradičné remeslo v južnom Švédsku prežilo a stále poskytuje zamestnanie niektorým obyvateľom. Rovnako ako futbalový klub.
Do Mjällby sa nechodí pre peniaze
Okrem talentovaného odchovanca Leanderssona sa všetci dostali do Allsvenskan vďaka Mjällby po príchode z klubov nižšej ligy. Ich nábor je všetko, len nie náhodný. "Snažíme sa hľadať mladých hráčov s výnimočným charakterom, ktorí chcú prísť do našej malej dediny, tvrdo pracovať a potom využiť možnosť posunúť sa ďalej. Do Talianska sme už predali dvoch hráčov (pozn. red. Noel Tornqvist a Arvid Brorsson). Máme skvelé miesto pre mladých futbalistov, môžu tu vyrásť a urobiť ďalší krok," povedal počas tréningu športový riaditeľ Hasse Larsson.
Predtým, ako si vyskúšal manažérsku funkciu, bol v rokoch 1979 až 1993 hráčom klubu a v rokoch 1999 až 2002 a 2015 hlavným trénerom. Počas svojho posledného angažmánu v tíme sa však nedokázal vyhnúť zostupu do tretej najvyššej súťaže a neochotne prijal úlohu športového riaditeľa. Za posledných deväť rokov si však vybudoval povesť rešpektovaného funkcionára, čo korunoval predtým nemysliteľným míľnikom. "Som tu už 46 rokov a stále tomu nemôžem uveriť. Je to najväčší úspech klubu."
"Do Mjällby neprichádzate pre peniaze alebo život mimo futbalu. Prichádzate hrať, pretože máme dobré mužstvo, tvrdo pracovať. Mnohí naši hráči pracovali a zároveň hrali futbal. Sú vďační za to, že sú v Allsvenskan a majú futbal ako prácu," povedal Bergström, ktorý prišiel zo skromného mesta Ronneby v roku 2016.
Pocit spolupatričnosti je tu taký silný, že aj tí, ktorí mali možnosť odísť v polovici sezóny, chceli zostať a pokračovať v plnení svojich snov. "V lete sa hovorilo o prestupe, oslovili ma niektoré kluby. Nebol som si istý. Nikto vám nedá záruku, že budete vyhrávať. Rozhodli sme sa však dať medaile všetko," prezradil Herman Johansson, ktorý v roku 2020 prišiel z treťoligového Sandvikensemu.
Mjällby sa odpútalo od zvyšku ligy už po 15 zápasoch, v porovnaní s poslednými 13 bodmi malo po polovici sezóny len štvorbodový náskok na druhé Hammarby. "Potreboval som nejaký čas, aby som to spracoval, sústredil sa na Mjällby a nakoniec to bola najlepšia voľba," povedal.
Kedy prišli myšlienky na titul?
Existuje veľa príkladov tímov, ktoré začali dobre, ale ich kampaň sa po ceste rozpadla. Mjällby však ukázalo skutočnú majstrovskú konzistenciu a rok ukončilo s bodovým rekordom Allsvenskan, čo ich prekvapeniu dodalo úplne iný rozmer. Kedy si však hráči uvedomili, že je to skutočne možné? Odpovede sa rôznia.
"Mali sme toľko výnimočných zápasov, takže sme verili, že sa nám bude dariť. Ale myslím, že keď sme vonku zaslúžene porazili Malmö, najväčší tím v krajine, a hrali sme skutočne dobre. Nebolo to len 0:1 z rohu. Vtedy sme si uvedomili, že je to možné," spresnil Stroud, ktorého slová zopakoval aj Romeo Leandersson.
"Zápas s Brommapojkarnou, kde sme vyhrali v desiatich po góle v oslabení. Vtedy sme uverili, že môžeme nájsť spôsob, ako vyhrať," povedali Bergström a Johansson. Abdullah Iqbal, vôbec prvý Pakistanec, ktorý vyhral jednu z najlepších európskych líg, bol pragmatickejší: "Mal som tu prvý celý rok, takže som chcel počkať, kým si raz zahráme s každým mužstvom. Potom som si uvedomil, že ich môžeme poraziť všetky."
Vidina Ligy majstrov?
Po skončení sezóny a zisku titulu sa Mjällby teraz pozerá do budúcnosti, do roku 2026, v ktorom sa na juhu Švédska rozozvučí znelka Ligy majstrov. Tím vstúpi do druhého kola kvalifikácie s vedomím, že nebude môcť hrať na svojom skromnom štadióne Strandvallen.
Tento detail však nikomu nezmaže úsmev z tváre. "Je to šialené. Keď som podpisoval zmluvu v tretej lige, nikdy som si nemyslel, že je niečo také možné. Bude to divoké," usmieva sa Jacob Bergström.
Herman Johansson má možno ešte väčšie sny: "Je také ťažké myslieť na budúcnosť. Bodö/Glimt je z nórskej dediny a dostalo sa do semifinále Európskej ligy. Nemali by sme si klásť žiadne hranice. Musíme sa stále zlepšovať a pokračovať v tejto ceste."
A práve možnosť hrať v najprestížnejšej európskej súťaži udržiava Larssonovi úsmev na tvári, keď myslí na budúcnosť. "Budeme hrať Ligu majstrov. Bude sa jej chcieť zúčastniť veľa hráčov. My sa tejto súťaže nebojíme. Dvaja alebo traja futbalisti odídu, ale nájdeme nových. Budúcnosť je jasná. Máme dobrú akadémiu, silné financie, kvalitných ľudí v klube. Nemôžeme spomaliť, musíme pracovať ďalej," uzavrel.
Tvrdá práca a viera, to sú ingrediencie rozprávkových príbehov, ktoré sú vo futbalovom svete ovládanom peniazmi čoraz zriedkavejšie.