V domácej lige im patrí až 16. miesto a na európskej scéne sú bez jediného bodu. Trápia sa, prehrali ďalší zápas a len ťažko nadväzujú na minulú historickú sezónu. Kým pred rokom sa v súvislosti s Unionom Berlín skloňovali slová ako prekvapenie a titul, tentokrát je to naopak. Červeno-biele vlajky však naďalej hrdo vejú a verní fanúšikovia ukazujú, že tím a tréner majú napriek neúspechom absolútnu podporu.
V utorok večer si desaťtisíce fanúšikov opäť našli cestu na Olympijský štadión, ktorý leží takmer 30 kilometrov západne od tradičného domovského stánku v Köpenicku. Miesto, ktoré už roky okupuje konkurenčná Hertha, je však v skutočnosti pre Union už obľúbené. Tím totiž ovládol posledné tri derby hrané na tomto mieste a teší sa tam na zápasy Ligy majstrov.
Sláva na štadióne súpera
Hoci najprv zarytí fanúšikovia Unionu brali nevyhnutný presun na domácu adresu rivala ako krivdu, dnes zažívajú vďaka atmosfére vo vyše 70-tisícovom kotli absolútnu extázu. Zabudnite na modro-bielu, na tribúnach vyniká červeno-biela kombinácia a skandovanie pokračuje ešte dlho po skončení zápasu.
Union opäť prehral? Bohužiaľ, áno. Ani s českým internacionálom Alexom Kráľom nestačil na Neapol, nedokázal prelomiť obranu talianskeho tímu a raz inkasoval. Keď sa však duel skončil, fanúšikovia nechceli hráčov pustiť do kabín. Pod kotlom sa odohrala neuveriteľná ďakovačka. "Nemôžeme byť na nič viac než hrdí. S Neapolom ste síce prehrali, ale mali len jednu strelu na bránu. V Lige majstrov žijeme svoj sen," počuli hráči od vodcu priaznivcov.
Údiv nad absolútnou oddanosťou svojmu milovanému klubu vyjadril aj taliansky televízny reportér Marco Messina, ktorý do Berlína pricestoval osobne. "Wow! To je všetko, čo môžem povedať. Fanúšikovia Unionu Berlín boli neuveriteľní. To, čo som sa dozvedel o ich príbehu za posledné dva dni, vo mne zostane navždy," napísal na svojom twitterovom účte.
Vykrvácať za svoj klub
Príbeh Unionu je pestrý až romantický. Fanúšikovia svoju príslušnosť ku klubu svojho srdca prejavili napríklad prostredníctvom podujatia, na ktorom doslova "krvácali" pre červeno-bielych. Bolo to vtedy, keď tvárou v tvár finančným problémom, ktoré mohli viesť ku strate profesionálnej licencie, prišli v roku 2004 darovať krv a poplatok 10 eur, ktorý darcovia v Nemecku dostávajú, previedli priamo na účet klubu.
Ďalšou dôležitou kapitolou v príbehu Unionu je už spomínaný štadión, ktorý síce hrá v Bundeslige, ale nemá parametre na Ligu majstrov. Union sídli v Köpenicku od roku 1920, ale keď v 90. rokoch minulého storočia prišla potreba rekonštrukcie a vypracovali sa plány na prestavbu, zistilo sa, že peniaze na to určite nebudú stačiť.
A tak nastala ďalšia chvíľa pre fanúšikov. V sezóne 2008/09 sa do prác na budove zapojilo celkom 2 333 ľudí, väčšinou dobrovoľníkov. Za 140-tisíc hodín premenili Alte Försterei z rozpadávajúcej sa ruiny na dôstojný stánok moderného futbalu.
Zatiaľ čo iné kluby si vystačia s klubovým logom na rohových vlajkách, tie "unionské" obsahujú symbolickú grafiku s vyčnievajúcimi zubami od umelkyne Unie Andorovej s podtitulom "Der kleine Biss", ktorá má vyjadriť, ako je klub "zahryznutý" do svojej práce.
Inde by bol tréner pranierovaný, ale Urs Fischer má stále podporu. Koniec koncov, v klube je od roku 2018, vytiahol Union medzi elitu a každý rok zlepšoval výsledky. Predminulý rok hrali v Berlíne Konferenčnú ligu, vlani Európsku a tento rok žijú sen v Lige majstrov. Že deväťkrát prehrali? Niekedy jednoducho musíte prejsť krízou, aby ste boli opäť silnejší...
To je práve Union. Klub, v ktorom sa nezabúda.
