Vždy, keď získajú titul, nastane úpadok. Preto si dnes fanúšikovia Sturmu kladú otázku, či naozaj svitá na lepšie časy, alebo majú očakávať ďalšie ťažké obdobie. Ivica Osim vybudoval v roku 2000 skvelý tím a je považovaný za legendu. Sturm pod jeho vedením získal koncom 90. rokov majstrovský primát a na trojzubec Mario Haas, Ivica Vastic a Hannes Reinmayr si priaznivci čierno-bielych pamätajú dodnes.
To, čo prišlo potom, by najradšej zo svojich spomienok vymazali. Vtedajší prezident Hannes Kartnig časy, keď bolo dobre, neustál. Skončil za mrežami za daňové úniky. Klub sa otriasal v základoch. Prešiel konkurzom, hrozil mu bankrot.
Zdalo sa, že v roku 2011, keď získal majstrovský titul, je naspäť. Rok predtým dokonca vyhral pohár, ale namiesto toho prišla nadvláda Salzburgu, ktorá trvala dlhých desať rokov.
O tom, prečo je v názve klubu výraz Sturm (v preklade búrka), sa vedú debaty bez jednoznačného záveru. Jedna z verzií hovorí, že v deň založenia pohltil Graz mrak a futbalová značka vznikla za hromov a bleskov. Aké symbolické. Kto iný by mal rozohnať salzburského hegemóna než poriadne mračná.
Sturm sa začal postupne stavať na nohy. Tak ako to býva pred búrkou. Z ôsmeho miesta v sezóne 2018/19 sa vyšplhal na druhé (2022, 2023). Ale v ročníku 2023/24 už prišiel uragán a zmietol RB z trónu. Majstrovský titul v Grazi oslavovali po 13 rokoch, vtedajšiu skupinovú fázu Ligy majstrov dokonca po 24 rokoch. K tomu všetkému sa zverencom trénera Christiana Ilzera podarilo vyhrať Rakúsky pohár.
"V žiadnej inej európskej lige nie je taký veľký finančný rozdiel medzi jedným klubom a zvyškom súťaže ako v Rakúsku. V posledných rokoch sme však ukázali, že sa im môžeme vyrovnať aj s oveľa menšími prostriedkami," povedal športový riaditeľ Andreas Schicker.
Dnes už Schicker ani Ilzer v klube nepracujú. Obaja počas sezóny odišli do Hoffenheimu. Ich rukopis však ešte dlho zostane na renesancii tradičného rakúskeho klubu.
Veľkú zásluhu na tom má prezident Christian Jauk, ktorý prišiel v roku 2012 a dominanciu Salzburgu sledoval v priamom prenose. O štyri roky neskôr začala v Sturme platiť nová stratégia. Celok sa zameral na skauting hráčov. Investoval do skautského oddelenia a jeho cieľom bolo generovať zisk na prestupovom trhu, ale zároveň výrazne neoslabovať káder.
Prvé štyri roky viedol športové oddelenie bývalý brankár Günter Kreissl. V roku 2020 ho však na poste športového riaditeľa nahradil Andreas Schicker, dovtedy vedúci skautingu. Sturmu sa pod vedením iba 34-ročného manažéra začalo dariť. Muž, ktorého kariéru ukončilo fatálne zranenie, keď prišiel o ruku pri manipulácii s pyrotechnikou, sa postaral o to, že klub je v Rakúsku opäť rešpektovaným.
Kvalitný skauting sa stal alfou a omegou. Po nástupe do funkcie sa Schicker zbavil 13 hráčov z pôvodného kádra a začal masívnu prestavbu. Sturm po novom hľadal mladých futbalistov, v ktorých videl obchodný potenciál. Nehľadal však už len vo vlastných radoch alebo v rámci krajiny, ale čoraz viac sa venoval vyhľadávaniu v zahraničí. Výsledky sa dostavili čoskoro. Odhadovaná hodnota hráčov sa od leta 2020 zvýšila z pôvodných 28 miliónov eur na súčasných 69 miliónov. Klub zároveň neustále predáva svojich najlepších hráčov.
Pri výbere kládlo športové oddelenie dôraz na charakter a mentalitu, čo Schicker opísal na príklade Rasmusa Hojlunda. Dánsky útočník sa v Kodani trápil. Debutoval už vo veku 17 rokov, ale naplno sa nepresadil. Sturm v ňom však videl veľkú príležitosť. Dánskej strane zaplatil 1,9 milióna eur a zakončovateľa kúpil v januári 2022.
V auguste toho istého roku Hojlund prestúpil do Atalanty za 20 miliónov eur, aby o rok neskôr skončil v Manchestri United za 70 miliónov eur. "Všetkému však predchádzalo množstvo telefonátov. Boli sme v kontakte nielen s ním a klubom, ale aj s jeho rodinou. Rasmusov charakter bol úžasný. Na svoj vek je neuveriteľne mentálne silný," opísal Schicker.
Hojlund však nebol jediným majstrovským dielom nadaného riaditeľa.
Priviedol a so ziskom predal útočníka Emanuela Emegha (Štrasburg, 13 miliónov). Podobne odišli aj Kelvin Yeboah (Janov, 6,5 milióna) či Alexander Prass (Hoffenheim, 9,5 milióna). Posledným veľkým obchodom bol strelec Mika Biereth, ktorého Sturm kúpil z Arsenalu za 9 miliónov a v zime ho predal za trinásť do Monaka.
"Naším cieľom bolo vybudovať úspešný tím, ktorý sa bude opierať o niekoľko skúsených hráčov a okolo nich budú perspektívni mladíci. Tí sa zlepšujú a pýtajú si ďalší prestup o poschodie vyššie," prezradil Schicker pre BBC. "Aby to fungovalo, musíte nájsť rovnováhu medzi výsledkami, kvalifikáciou do európskych pohárov a rozvojom talentov, ktoré chcete predať."
Podľa slov 38-ročného manažéra mu prácu v Grazi výrazne uľahčila stratégia klubu, ktorú všetci rešpektovali. "Našou výhodou bolo, že keď sme sa rozhodli pre skauting hráčov, už vopred sme mali jasne definované, koho hľadáme. Inými slovami, na každom poste sme mali stanovené, čo od hráča vyžadujeme, aby zapadol do nášho futbalu a boli sme naďalej úspešní. Keď hľadáte v obrovskom mori, uľahčuje vám to prácu."
Na úspechoch mal podiel aj tréner Christian Ilzer. Nastavil Sturmu fyzicky náročný štýl, ktorý tak trochu kopíroval spôsob Salzburgu. Tím pracoval na pressingu, v jeho hre bola viditeľná energia a na domácej scéne sa ostatní súperi len ťažko vyrovnávali intenzite Sturmu. Ilzerove zásady boli dokonca prirovnávané k Bayeru Leverkusen pod vedením Xabiho Alonsa.
Keď k tomu pripočítame fakt, že Salzburg po smrti zakladateľa Red Bullu Dietricha Mateschitza prestal byť v očiach globálnej spoločnosti prioritou a stal sa skôr farmou Lipska, Schicker s Ilzerom vycítili ideálnu príležitosť zaútočiť na najvyššie priečky.
Odkedy Schicker prevzal funkciu riaditeľa, Sturm kúpil hráčov v hodnote 29 miliónov eur a predal za 69 miliónov eur, čím dosiahol zisk takmer 40 miliónov eur. Salzburg len za rovnaké obdobie dosiahol zisk 200 miliónov... Nie nadarmo sa o Schickerovi hovorilo, že po odchode Christopha Freunda zo Salzburgu do Bayernu Mníchov je najlepším riaditeľom v Rakúsku.
Hoci navonok sa Sturm javí ako dobre riadený klub, ktorý má dostatok zdrojov, vnútri nie je všetko ideálne. Naďalej zápasí s ekonomickými problémami. Síce predáva hráčov, pôsobí v európskych pohároch, ale platí vysoké náklady. Napríklad štadión, ktorý nevlastní a fanúšikovia snívajú o vlastnom, keďže sa oň delí s mestským rivalom GAK Graz a nevyhovoval ani potrebám Ligy majstrov, preto celok hral v 150 kilometrov vzdialenom Klagenfurte.
Predaj hráčov má priniesť finančné prostriedky, aby si Sturm mohol dovoliť postaviť vlastný štadión. Vlani však po odpočítaní splátok, daní a rôznych dlhov bol čistý zisk približne 30 000 eur.
Navyše, kormidlo klubu už nie je pod taktovkou dvojice Schicker a Ilzer, ktorí neodolali vábeniu nemeckej Bundesligy. Hoffenheim v minulej sezóne urobil veľké zmeny v športovom oddelení a vyžiadal si ich služby už skôr.
Duo z Grazu však dlhé mesiace odmietalo. Počas jesene už obe strany našli kompromis a muži, ktorí dostali Sturm pred Salzburg, nabrali smer Nemecko. Aj bez ich prítomnosti vedie klub rakúsku ligu o tri body pred Austriou Viedeň. V Lige majstrov nazbierali šesť bodov, v závere ligovej fázy zdolali Lipsko a skončili na 30. mieste.
Budúcnosť je na pleciach športového riaditeľa Michaela Parensena a trénera Jürgena Säumela. Zatiaľ čo prvý z nich, ktorý v minulosti pracoval pre Union Berlín, nadväzuje na Schickera v rámci prestupového trhu, bývalý profesionálny futbalista sa snaží Sturm prevychovať k trochu inému štýlu hry, než aký priniesol obrovský úspech pod Ilzerom. Praktizuje viac kontroly a držania lopty, kým Ilzer od hráčov vyžadoval hrať vertikálne a riskovať.
Fanúšikovia nervózne očakávajú, čo to bude znamenať pre klub v blízkej budúcnosti. Skončila sa ďalšia úspešná éra, alebo sa Sturm etabloval ako nový rival Salzburgu? Pravdu sa dozvieme až v najbližších mesiacoch, možno aj rokoch.