Tešili ste sa späť za tímom?
"Teším sa vždy. Na návrat do klubu, na spoluhráčov, na ľudí okolo tímu aj na celé prostredie. Máme to tu radi. V Nemecku máme výborné podmienky a hlavne ihriská sú vo výbornom stave, čo je v príprave najdôležitejšie. Samozrejme, dôležitý je aj hotel, postele a kvalitný spánok, ale úplný základ je mať perfektne pripravené ihriská."
Je čoraz ťažšie sa na to tešiť, keď viete, aký je program nabitý a voľno sa skracuje? Futbal človeka ovplyvňuje vlastne stále, málokedy od neho úplne vypne.
"Toto ako hráči riešime dookola. Patríme k tímom, ktoré začínajú sezónu medzi prvými kvôli európskym predkolám, a často ju naopak končíme medzi poslednými. Možno by sme boli radšej, keby sa hralo dlhšie v zime a v lete bola dlhšia pauza. Teplotné rozdiely v januári a februári už nie sú také veľké. Asi sa môžeme baviť o kvalite ihrísk v týchto mesiacoch u nás, nie sme na tom ako v zahraničí, kde ich vedia pripraviť dobre, ale pri dlhej pauze akurát vypadnete z rytmu. Nie je to v našej kompetencii meniť, ale dlhšie letné voľno by nám určite prospelo. Tri alebo štyri týždne sú niekedy naozaj málo a človek za ten čas ani nestihne poriadne vypnúť."
Ste typ, ktorý si na dovolenke futbal nepustí, alebo ho naopak sledujete stále?
"To závisí. Teraz už mám rodinu, deti, a hlavne malého syna, ktorý je do futbalu úplný blázon. Ten si doma vždy u maminy vyplače, že sa chce pozerať. Ja mu to väčšinou dovolím, aj keď viem, že ráno vstáva do škôlky. Keď je Liga majstrov a hrá napríklad Real Madrid, mal by som asi povedať, nech ide spať a ráno si to pustí zo záznamu, ale on chce pozerať so mnou. Povie mi: Oci, ráno nemám čas, chcem pozerať s tebou… Aj tak väčšinou vydrží desať pätnásť minút a zaspí. Doma máme pre futbal občas s manželkou menšie hádky. Ale všeobecne sa snažím nenosiť si prácu domov. Rovnako sa snažím nenosiť rodinné veci do kabíny."
Komu ste fandili na majstrovstvách?
"Fandil som Chorvátom a Portugalcom. Samozrejme som držal palce aj Čechom, kvôli spoluhráčom. To je jasné. Bohužiaľ im to nevyšlo. Potom som mal najbližšie k Chorvátom, tí sú mi veľmi sympatickí. A aj Ronaldovi, pretože to je môj obľúbený hráč."
Keď už sme pri Ronaldovi, patríte do tábora, ktorý hovorí, že by sa malo hrať na neho, alebo skôr vnímate, že jeho najlepšie roky sú už preč?
"Vek človek nezastaví. A keď dnes ľudia porovnávajú Ronalda s Messim, je to zložité. Kto futbal nikdy nehral, vidí to inak ako hráči, ktorí sa mu venujú každý deň. Keď si vezmete napríklad Argentínu, tak tam máte troch-štyroch hráčov, ktorí za Messiho odvedú obrovské množstvo práce. A on má dar od Boha, že sa v šestnástke aj mimo nej zorientuje tak, že dostane jednu šancu a premení ju. Navyše má okolo seba hráčov ako De Paul, Paredes alebo Álvarez, ktorí za neho odvedú tú "špinavú" robotu. Ronaldo to má podľa mňa v tomto smere ťažšie. Hrá na hrote a nemá okolo seba toľko tých, ktorí by za neho túto prácu urobili. Aspoň ja to tak vnímam."
Keď som sa pýtal, či ste sa tešili späť, myslel som to aj vzhľadom na minulú sezónu. Zvonku to pôsobilo, že musela byť psychicky náročná, najmä keď ste ju absolvovali prvýkrát ako kapitán. Aké náročné to bolo po psychickej stránke?
"Bolo to niečo nové, a zároveň nie úplne nové, pretože kapitánom som býval už v mládežníckych kategóriách. To ale nebolo áčko a nebol to taký veľký klub. Psychicky náročné to určite bolo, no človek sa v tom nesmie stále vŕtať a príliš o tom premýšľať. Musí si hlavne udržať dobrú hlavu, lebo psychika je vo futbale strašne dôležitá. Keď ju nemáte v poriadku, začne to ovplyvňovať aj fyzičku. Bola to ťažká sezóna, pretože sme nezískali žiadnu trofej, a to ide vždy do určitej miery aj na tričko kapitána."
Takže vás páska neobmedzovala?
"Myslím, že veci, ktoré som mal robiť, som robil tak, ako som mal. Nijako som sa po zvolení kapitánom nezmenil. Stále som ten istý človek aj ten istý hráč. Chalani vedia, aký som – emotívny, súťaživý, neznášam prehry. Na tréningu som sa nesprával inak ako predtým. A rovnako ako som predtým pomáhal iným kapitánom, teraz som aj ja potreboval podporu od ostatných."
Nepovedali ste si niekedy počas sezóny, že toho na vás predsa len naložili viac, než ste čakali?
"Ako hovorím, kapitán je síce hlavou tímu, ale bez ľudí okolo seba to nezvládne. Je to rovnaké ako v akejkoľvek inej práci – šéf tiež potrebuje okolo seba ľudí, ktorí mu pomáhajú. Rovnako to mal aj Krejda. Tiež sme mu pomáhali. Tých hráčov, ktorí držia kabínu pohromade, musí byť minimálne šesť alebo sedem. Ja som sa snažil mať počas celej sezóny všetkých pri sebe a nerobiť rozdiely. Chcel som, aby sme držali čo najviac spolu a boli čo najsilnejší ako tím."
Kto sú dnes hlavní lídri kabíny? Kto je vaša pravá ruka?
"Keď niečo potrebujem, je tu Asgi (Asger Sörensen, pozn. red.), ktorý nosí pásku, keď nehrám alebo nie som k dispozícii. Rovnako ako od nás tréneri niečo očakávajú, aj ja od ostatných potrebujem pomoc. A nielen od skúsených hráčov ako sú Zelí alebo Kadeř. Snažíme sa do týchto rolí zapájať aj mladších chalanov, napríklad Vydrysa (Patrika Vydru, pozn. red.), Ševu (Adama Ševínskeho, pozn. red.) alebo Suchoša, aby si na to zvykali. Aj oni totiž raz môžu byť nástupcami nás starších. Chceme, aby si sami vyskúšali, že byť lídrom nie je jednoduché. Ale v kabíne by mal byť svojím spôsobom lídrom každý, hlavne na ihrisku. A každý by sa mal k druhému správať s rešpektom a pokorou. Keď som sa stal kapitánom, povedal som len dve veci: aby jeden druhého rešpektoval a aby jeden druhého počúval."
Podcast s Adamom Ševínskym
Ste s Asgerom Sörensenom ten "dobrý a zlý"? Pretože na rozdiel od vás pôsobí až zakríknuto…
"Ja som sa nezmenil. Vždy som bol taký, akého ma ľudia poznajú. Neznášam prehry, štve ma každá porážka na tréningu aj v zápase a chcem vyhrať každú hru, či už ide o futbal alebo čokoľvek iné. Asgi je pokojnejší. Občas mu aj poviem, že ako stopér musí byť tvrdší a musí si získať rešpekt, či už na ihrisku, alebo mimo neho. Ale každý sme iný. Môže pôsobiť ticho, ale nie vždy to tak je."
Z tímu občas zaznieva, že ste počuť až príliš. Je niekto, kto vás vie trochu utíšiť?
"Ťažko povedať, čo znamená až príliš. Keď hráme nejakú hru, som do nej zapálený a chcem ju vyhrať. Niekedy sa môže stať, že sa aj tréneri pri tréningu pomýlia, a potom to vyzerá, že sa s nimi stále len hádam. Ale je to skôr tým, že tréning naozaj prežívam. Chcem vyhrať každú súťaž, každé cvičenie. Beriem to športovo, ale naplno. Pri tom jednoducho neviem byť v kľude. Keď zase dlho nič nehovorím, tak sa ostatní pýtajú, čo mi je a prečo som tichý. Tak nech sa rozhodnú, akého ma vlastne chcú. (úsmev)"
Sparta má na sústredení veľa mladých hráčov vrátane napríklad Huga Sochůrka (18 rokov) či Sebastiana Pecha (17 rokov). Plánujete si ich trochu oťukať?
"Určite sa ich snažím do toho postupne vtiahnuť, aby aj oni začali preberať zodpovednosť. Napríklad Hugo je ešte veľmi mladý, ale je to výborný chalan aj skvelý futbalista. Je na začiatku veľkej kariéry. Na druhej strane od mladých nemôžete chcieť, aby hneď riadili kabínu. Musia mať rešpekt k starším, tak to vo futbale vždy bolo. Ale zároveň teraz máme mladých hráčov naozaj veľa a potrebujeme aj od nich určitú zodpovednosť. Nielen futbalovú, ale aj ľudskú. Snažíme sa im dávať čoraz viac priestoru, všetko je to hlavne o komunikácii."
A vy ste v tej mladej kabíne jeden z najstarších. Oslávili ste tridsiatku. Nechcem povedať, že ste starý, ale človek má občas tendenciu pri takýchto míľnikoch bilancovať, premýšľať čo ďalej… Stretlo vás to?
"Futbal hrám s láskou a chcel by som ho hrať čo najdlhšie. Veľa ľudí hovorí, že po tridsiatke prichádzajú pre futbalistu najlepšie roky, tak uvidíme, či to bude aj môj prípad. Dúfam hlavne, že budem zdravý. Teraz nepremýšľam nad tým, čo bude o pár rokov. Riešim to, kde som teraz, a čo ma čaká v najbližších dňoch a týždňoch."
Pred rokom sa špekulovalo o záujme Slovana Bratislava, kde ste ako chlapec vyrastali. Bolo pre vás ťažké zostať aj naďalej verný Sparte?
"Vždy som hovoril, že by som možno chcel kariéru ukončiť tam, kde začala, teda v rodnej Bratislave. Šancu dostať sa do áčka Slovana som ako mladý nedostal, pretože som odišiel veľmi skoro do zahraničia. Ale hovoril som, že by som si za Slovan raz zahrať chcel. Kedy to bude, to človek nikdy nevie. Vo futbale sú zmluvy a rôzne ďalšie veci. Tej možnosti som otvorený, ale určite to nie je niečo, čo by som chcel riešiť teraz. Teraz som v Sparte, začnem šiestu sezónu, a je pre mňa česť byť v najlepšom a najúspešnejšom klube v Česku. A navyše ako kapitán. Človek si povie, čo viac si priať? Na druhej strane je normálne, že chcete stále skúšať niečo nové a posúvať sa ďalej."
Pôsobili ste v Taliansku a Poľsku, ale Sparta je vaše najdlhšie pôsobisko. Čím vám tak sadla?
"Musím povedať, že keď som v šestnástich odchádzal do Parmy, všetko skončilo nešťastne, pretože klub zbankrotoval. Keby sa to nestalo, možno by moja cesta vyzerala úplne inak. Potom som bol štyri a pol roka v Poľsku a po návrate do Talianska som už cítil, že som dospel. V Poľsku som začal hrať seniorský futbal a bola to náročná liga. A čo ma drží v Sparte? To, že sa tu stále zlepšujem. Klub mi dáva možnosť byť lepším ako človek aj ako futbalista. Navyše so Spartou pravidelne hrávame Európu, čo sú obrovské skúsenosti pre ďalšiu časť kariéry."
Z tímu, ktorý vyhral dva tituly po sebe, už veľa hráčov odišlo. Vnímate, že partia, s ktorou prišli najväčšie úspechy v poslednej dekáde, sa rozpadá?
"Pozrite, vo futbale sa tím obmieňa stále. Prichádzajú noví hráči, iní odchádzajú. To je prirodzené. V oboch titulových sezónach sme mali silné mužstvo, ale odvtedy sa celok dosť zmenil. Niektorí hráči odišli do vysnívaných líg alebo za novými výzvami. To k futbalu patrí. Dôležité podľa mňa je urobiť všetko pre to, aby sme sa dostali na víťaznú vlnu a vrátili trofeje späť tam, kam patria."
Prirodzený vývoj to je, ale človek si uvedomí, že mu odchádzajú kamaráti, nie?
"Nesmiete sa na to príliš upínať. Vo futbale nemôžete čakať, že každý bude s každým chodiť na kávu. Dôležité je, aby tím držal pohromade na ihrisku aj v kabíne. Vo voľnom čase si každý robí, čo chce a s kým chce. Ale v kabíne a na trávniku musíme držať spolu, byť jeden za druhého a pomáhať si hlavne v ťažkých chvíľach. Sami nič nezvládneme a nič nevyhráme. A aj noví hráči, nech sú odkiaľkoľvek, sa musia prispôsobiť kultúre klubu. Ak sú v Sparte, musia rešpektovať, čo to znamená."
Zažili ste v Sparte rôzne vlny – prichádzali hráči z Česka a Slovenska, Škandinávie, Balkánu a teraz z Južnej Ameriky. Ako to mení kultúru tímu?
"Sú to rôzne národnosti, ale práve my, ktorí sme tu dlhšie, máme za úlohu držať určitú kultúru kabíny. Ja síce nie som Čech, ale české prostredie už mám zažité a viem, ako to v Sparte funguje. Jej kultúru treba zachovať. Nie každý sa na ňu dokáže hneď mentálne naladiť, ale musí pochopiť, že je vo veľkom českom klube, v najúspešnejšom mužstve v krajine, a podľa toho sa má správať. Čo robí mimo ihriska, je jeho vec. Ale keď príde na Strahov, musí vedieť, čo znamená hrať za Spartu a čo je potrebné urobiť."
V tomto smere bol Angelo Preciado asi ideálnou prípravou, nie?
"To, čo robil v osobnom živote, je jeho vec. Dnešná doba je taká. Avšak na ihrisku bol neskutočný hráč a keď nám pomáhal v zápasoch, bolo každému jedno, aký bol mimo ihriska. On nám to vracal svojimi výkonmi."
Ako na vás zatiaľ pôsobia nováčikovia?
"Musím povedať, že zapadli dobre. Už v prvých týždňoch ukazujú na tréningu veľkú kvalitu. Ale zatiaľ asi ešte naplno nespoznali českú ligu. Uvidíme, aké to pre nich bude. Snažíme sa ich na to pripravovať, hovoríme im, že na tréningu je to síce futbalové, pretože sme technické mužstvo a chceme hrať kombinačne, ale česká liga je v niektorých dueloch hlavne o súbojoch, o dlhých loptách a o fyzickej náročnosti. Ako obranca alebo útočník tam človek dostáva zabrať a bolí to. Na to ich musíme pripraviť."
Je to veľká prekážka pre technických hráčov, ktorí prídu zo súťaží, kde sa hrá viac futbal?
"Myslím, že to spoznajú už v prvých kolách. Ale pripravujeme ich na to. Tréneri nám ukazujú situácie z minulej sezóny a aj z videí je jednoducho vidieť, aká fyzicky náročná česká liga je."
Sparta je dva roky bez titulu. Ako to ako jej líder a kapitán vnímate? Cítite sa pod tlakom?
"Tlak je tu na každého hráča. Akonáhle vstúpite do tréningového centra, viete, že musíte odovzdať maximum. Tie dve sezóny bez trofeje nás mrzia. V jednej sme prehrali finále pohára, v druhej skončili druhí o štyri body a v pohári sme úplne zlyhali. Vieme, čo musíme zlepšiť, aby sme trofeje vrátili späť."
Premýšľate o tom aj sám, aby ste prišli na to, čo bolo zle a čo urobiť inak?
"Určite. Rozoberám si stretnutia sám aj s chalanmi. Máme meetingy, bavíme sa o tom, čo je potrebné zlepšiť. Vieme, na čom musíme pracovať, a tomu prispôsobujeme aj prípravu na novú sezónu."
Ekonomická sila klubov v lige rastie. Nebude získať titul ešte ťažšie?
"Budúca sezóna môže byť opäť vyrovnaná. Všeobecne bude liga čoraz ťažšia. Veľa českých družstiev bude hrať Európu a vieme, aké náročné je skĺbiť európske poháre s domácou súťažou. Keď sme získali prvý titul, vypadli sme skoro v predkole Konferenčnej ligy, takže sme sa mohli sústrediť hlavne na ligu a pohár. V druhej titulovej sezóne sme už mali viac skúseností a zvládli sme aj Európu. Pamätám si napríklad týždeň s Liverpoolom, Plzňou a znovu Liverpoolom – bol jeden z najťažších, aké som vo futbale zažil. A práve vtedy sa ukázala sila mužstva, vôľa aj nastavenie. K tomu sa musíme vrátiť."
Môže Sparta zosadiť Slaviu svojím futbalom?
"Verím tomu. Keď sme s nimi doma minulú sezónu remizovali 1:1, hrali sme náš klasický kombinačný futbal a myslím, že sme ten zápas mali jednoznačne zlomiť na našu stranu. Nepodarilo sa to, ale bolo vidieť, že sa dajú poraziť aj futbalovo. Slavia však často stavia na dlhých loptách a fyzickom štýle. Vyhrala tým titul, čo nás mrzí. Ale verím, že ich môžeme poraziť práve futbalovosťou."
Vnímate, že sa na vás súperi chystajú a našli spôsob, ako vás rozhodiť?
"Príde mi, že podobne ako so Slaviou sa v lige hrá skoro so všetkými. Každý hrá veľa jeden na jedného, behajú za vami a sú nepríjemní v súbojoch. Vy sa musíte snažiť to ustáť a ešte preukázať svoju kvalitu, šikovnosť a niekedy aj prefíkanosť."
Vymedzený čas pre Spartu. Priske núti tím do rýchlosti a stále počíta
Bolí vás naozaj česká liga, alebo dáte za pravdu ľuďom, ktorí vás podozrievajú z toho, že niektoré zákroky prifilmujete?
"Nech si na to urobí každý názor sám. Často sa hovorí, že sa len váľame, ale my sme z toho potom až frustrovaní. A nehovorím len o sebe. V lige je veľa výborných technických hráčov. Keď si ale pustím iné vystúpenia a vidím, aké zákroky sa púšťajú, a rozhodcovia to netrestajú kartou, lebo je to vraj prvý faul, prvá minúta, alebo hľadajú iné alibi, tak potom ste z toho frustrovaný."
A preto občas niečo prikrášlite?
"Nepovedal by som, že niečo schválne prihrám, ale dostať štupľami do päty či členka jednoducho bolí. Viem, že futbal je kontaktný šport, ale pozrite sa na iné zahraničné ligy, ako sa tam hrá. A ako k ochrane ofenzívnych hráčov pristupujú rozhodcovia. S nikým sa tam nemaznajú. Urobíte faul na kartu a je úplne jedno, koľká je minúta. Proste ju dostanete. Samozrejme, že to potom má vplyv na celý zápas, keď je obranca od prvej minúty pod kartou. V Česku však ochrana hráčov v tomto smere chýba."
Na druhej strane to sú podnety, ktoré môžete riešiť, nie?
"Máme s rozhodcami veľa meetingov, školení či ukážok, kde si niečo povieme, vysvetlia nám pravidlá, ale začne stretnutie a to, čo sme si povedali, zrazu neplatí. Potom hráte v Európe a tam je meter úplne iný. Myslím, že to je určite jedna z vecí na debatu, aby sa liga mohla posunúť."