Československo dosiahlo významný míľnik v belehradskom finále. Proti Západnému Nemecku viedlo po góloch Švehlíka s Dobiašom 2:0, no súper vyrovnal a dotiahol duel do penaltového rozstrelu. V ňom napísal históriu Antonín Panenka, ktorého meno nesie dodnes pokutový kop. Krajine vystrelil obrovskú eufóriu a výhru 3:2 po pen.
Česi boli oficiálne vedení ako jediní držitelia titulu, a to aj napriek tomu, že počet slovenských futbalistov v kádri prevyšoval českých. Trénerovi Václavovi Ježekovi asistoval Jozef Vengloš. Finále sa hralo pred viac ako 30-tisíc priaznivcami na štadióne Crvenej Zvezdy v Belehrade.
Slovensko sa tak po dlhých rokoch teší z titulu majstrov Európy. V kádri boli vtedy Anton Ondruš, Koloman Gögh, Karol Dobiaš, Ladislav Jurkemik, Jaroslav Pollák, Jozef Móder, Antonín Panenka, Marián Masný, Ján Švehlík, František Veselý, Zdeňek Nehoda, Dušan Galis, Přemysl Bičovský, František Štambacher, Dušan Herda, Pavol Biroš, Ivo Viktor, Alexander Vencel, Ján Pivarník, Jozef Čapkovič