9. február 2011, Luxembursko - Slovensko 2:1
Zostava Slovenska: Mucha (77. Kello) – Pekarík (68. Kubík), Pečalka, Ďurica, Hubočan (40. Šesták) – Karhan, Kucka (64. Zabavník), Weiss (64. Stoch) – Hamšík, Nemec, Jendrišek
A začíname fiaskom. V čase, keď na Slovensku prevládala eufória z osemfinále majstrovstiev sveta 2010 v Juhoafrickej republike, prišiel v prvom stretnutí roka 2011 tvrdý pád. Výber Luxemburska bol zložený prevažne z hráčov, ktorí hrali národnú súťaž a popritom civilne pracovali. Pohybovali sa v nižších ligách v rámci ostatných krajín Beneluxu, alebo si to namierili do rovnakých sfér v Škandinávii či Švajčiarska.
Výnimok, ktoré hrali futbal na profesionálnej úrovni, by sme veľa nenapočítali. Jednou z nich bol Mario Mutsch - opora švajčiarskeho Sionu či St. Gallenu.
V Luxemburgu sa hralo v náročných podmienkach na pokraji regulárnosti, celý duel sprevádzala hustá hmla. Nemec na hrote útoku dostával kolmice i centre, ale nedokázal sa presadiť cez výborne chytajúceho Jouberta.
Bol to nakoniec Erik Jendrišek, kto po bezgólovom prvom dejstve otvoril skóre svojím tretím reprezentačným zásahom v 55. minúte. Radosť Slovákov schladil o päť minút striedajúci Daniel da Mota, ktorý bol na ihrisku len niekoľko sekúnd. Po štandardke a aj s prispením žrde sa stal iba štvrtým mužom vo vtedajšom výbere trénera Lucu Holtza, ktorý strelil za reprezentáciu aspoň jeden gól.
Luxemburčanov to nabudilo a v záverečnej desaťminútovke udrel da Mota znovu. Autor úvodného zásahu bol tiesnený Zabavníkom, ale ani to mu nezobralo zo síl, ktoré využil na prekonanie debutanta v drese Slovenska Mariána Kella. A keď sa do streleckej listiny nezapísali Kubík s Nemcom, bolo o senzácii rozhodnuté. Svetové médiá písali o cennom úspechu a senzácii trpaslíka - všetko to na štadióne sledovalo 862 uzimených divákov.
Kritiku do vlastných radov adresoval stopér Ján Ďurica. "To, aké bolo počasie a terén, nemôže byť pre nás výhovorkou. Hrali sme so súperom, ktorý je o niekoľko tried slabší, jednoducho sme ho mali zdolať. Aj keby to bolo len 1:0. Dostali sme facku, ktorú musíme prijať a poučiť sa z nej. Musíme začať od seba, pozrieť sa na to, kto a kde robil chyby. Takto sa totiž futbal nehrá."
Výsledok akoby avizoval začínajúci sa koniec Vladimíra Weissa st. na lavičke Slovákov. Bývalý tréner Petržalky potom odkoučoval ako hlavný tréner reprezentácie ešte osem stretnutí, vyhral len tri - dvakrát proti Andorre zhodne 1:0 a raz proti Rakúsku v prípravnom stretnutí. Osudnou sa mu stala séria štyroch kvalifikačných zápasov bez výhry na jeseň 2011.
27. marec 2015, Slovensko - Luxembursko 3:0
Zostava Slovenska: Kozáčik – Pekarík, Škrtel, Ďurica, Hubočan – Pečovský, Kucka (59. Hrošovský) – Weiss (71. Mak), Hamšík, Stoch (80. Šesták) – Nemec
Ako to má favorit zvládať, ukázal výber Jána Kozáka st. o vyše štyri roky neskôr. Pamätníkov z feburára 2011 bolo v tíme stále dostatok. Sľubne rozbehnutú kvalifikáciu na EURO 2016 po výhre nad Španielskom nebolo prípustné pokaziť doma v Žiline.
"Vybavené" to bolo do konca polčasu, hoci v kontexte s jesennou odvetou to vyznieva všelijako. Postupne sa presadili Adam Nemec z pohotovej dorážky po opečiatkovanom brvne od Ďuricu, Vladimír Weiss ml. mieril presne k pravej žrdi a Peter Pekarík gólovo uzavrel spoluprácu krajných obrancov s Tomášom Hubočanom.
Luxemburčanom sme dovolili vyslať na bránu len dve strely, v druhom polčase sme jasne dominovali na lopte 61 % k 39 %. Slováci si futbal vychutnávali, mohli pridať ďalšie zásahy, ale nestalo sa tak. Napriek tomu panovala pod Dubňom skvelá atmosféra vďaka 9 524 divákom, hoci vypredané nebolo.
Z piatich zápasov malo Slovensko na konte 15 bodov. V júni pridalo ďalšie tri proti Macedónsku. Asi málokto vtedy predpovedal drámu, ktorá vznikla na jeseň, no jedným dychom to načrtol ten najpovolanejší.
"Mužstvo dozrieva, je vyvážené a kvalitné. Je v ňom konkurencia. Vidíte, aká je situácia v tabuľke. Na priamy postup bude potrebných 24 bodov. Stále máme len pätnásť. Je potrebné rešpektovať a na ďalšie zápasy sa zodpovedne pripraviť. Zopakujem to, na postup budeme potrebovať ešte veľa bodov,“ varoval slovenský tréner Ján Kozák.
12. október 2015, Luxembursko - Slovensko 2:4
Zostava Slovenska: Kozáčik – Gyömbér, Škrtel, Hubočan, Švento – Pečovský, Kucka – Mak (87. E. Sabo), Hamšík, Weiss (72. Šesták) – Nemec (79. Jakubko)
A Ján Kozák sa nemýlil. Očakávaná prehra v Španielsku 0:2, domáca bezgólová remíza s Ukrajinou, ale predovšetkým nečakaná porážka 0:1 s Bieloruskom zhodne v Žiline znamenali zmarenie postupových osláv na domácej pôde a ich odsunutie o tri dni neskôr. Všetci v to dúfali, všetci v to verili.
Postupové kalkulačky nebolo potrebné vytiahnuť, keďže vzájomné duely s Ukrajinou, s ktorou sa bojovalo o priamy postup, boli v prospech Slovákov. Napriek tomu náš východný sused nemohol získať viac bodov ako družina okolo Mareka Hamšíka a Martina Škrtela.
Keď Slováci začali v marci na jednotku, v októbri to bolo na jednotku s hviezdičkou. Do polhodiny viedli 3:0, všetky tri zásahy padli v rozpätí siedmich minútach, na všetky prihrával Vladimír Weiss ml. Prv naservíroval loptu v šestnástke Hamšíkovi, potom Nemcovi a na záver Róbertovi Makovi. Poslední dvaja menovaní mali šance aj predtým, do polčasu mohol náskok zvýšiť Juraj Kucka.
Nezvýšil a začala sa dráma. Pomalé oslavy svojho súpera Luxemburčania pretavili do zníženia. Najprv kapitán Mutsch s výrazne tečovanou koncovkou zaskočil Kozáčika, aby v 65. minúte po faule Nemca na Joachima premenil penaltu Lars Gerson. Do konca zostávala polhodina a stačilo málo na to, aby sa slovenskí fanúšikovia museli obávať o kontinentálny šampionát.
Tretí gól domácich by znamenal remízu, zatiaľ čo Ukrajina na diaľku v Kyjeve hrala viac ako len vyrovnanú partiu so Španielmi. Síce prehrávala od 22. minúty a to ešte Cesc Fàbregas zahodil pokutový kop, no v druhom dejstve celkovo prestrieľala vtedy úradujúcich majstrov Európy 16:5, na bránu 5:4, k dispozícii mala päť rohových kopov. Vo finále gól nedala...
Aj preto chaos a panika na programe neboli, neprišlo ani vyrovnanie Luxemburska. Definitívnu bodku za kvalifikáciou dal v nadstavenom čase po prihrávke Šestáka druhým zásahom v stretnutí Marek Hamšík.
"Ani sekundu som nepochyboval o našom úspechu. Mužstvo má charakter, kvalitu a bol som presvedčený, že to zvládneme. Postúpiť na európsky šampionát je niečo úžasné, vnútorne mám veľmi dobrý pocit. Chlapcov si vysoko vážim. Posledné zápasy ukázali, že máme ešte na čom pracovať. K dispozícii je do ME dostatok času, aby sme sa aj na šampionáte predviedli v dobrom svetle. Stavil som na dobrých chlapcov, ktorí postupne napredovali v kluboch aj reprezentácii,“ tešil sa z postupu Ján Kozák, na ktorého nadviazal aj "Grande Marekiaro".
"V kabíne je veľká oslava. Dosiahli sme ďalší historický úspech pre slovenský futbal a sme šťastní, že môžeme byť jeho súčasťou. Prežívame obrovskú radosť. Využili sme síce až posledný krok, ale o to je to krajšie. Na oslavu bude krátky čas, ale čaká na nás dlhá noc,“ poznamenal stredopoliar, ktorý sa na ME 2016 postaral o gól a asistenciu vo víťaznom dueli s Ruskom (2:1).