Antony zažil ťažké obdobie v Manchestri. Po príchode trénera Rúbena Amorima na jeseň odohral iba 252 minút. V januári preto zamieril na hosťovanie do Betisu, kde predviedol obrat o 180 stupňov. Počas 21 zápasov strelil osem gólov, pridal päť asistencií a stal sa kľúčovým mužom cesty do finále proti Chelsea.
V semifinálovej odvete proti Fiorentine otvoril skóre nádherným priamym kopom do siete bývalého spoluhráča Davida de Geu a v predĺžení nahral Abdemu Ezzalzoulimu na postupový gól. V súťaži odohral osem zápasov, zatiaľ čo za United v rovnakej sezóne stihol štyri štarty v Európskej lige a trikrát bol na lavičke.
Podľa pravidiel UEFA ale počty štartov nehrajú takú zásadnú úlohu. Zatiaľ čo Premier League vyžaduje pre medailu aspoň päť odohraných zápasov, európska asociácia poskytuje víťaznému tímu rovno 50 zlatých medailí bez ohľadu na minutáž, ktoré môže klub rozdeliť podľa vlastného uváženia. Určené sú hráčom aj realizačnému tímu.
Návrat formy aj vnútornej rovnováhy
Antony bol po postupe do finále viditeľne dojatý. V pozápasovom rozhovore pripomenul, aké zložité obdobie má za sebou nielen po športovej, ale aj osobnej stránke.
"Som veľmi šťastný. Moja rodina a ja vieme, čím sme si pred tromi-štyrmi mesiacmi prešli a o to viac si vážime túto chvíľu. Žijem sen. V osobnom živote som toho veľa zažil, no všetko sa zmenilo. Som vďačný Bohu, že môžem tento okamih prežívať pre seba aj svoju rodinu," povedal.
"Keď zápas skončil, prišli emócie. Radosť aj úľava, pretože som zažil ťažké časy a teraz prežívam niečo výnimočné, nielen na ihrisku, ale aj po osobnej stránke," dodal.