Futbal dokáže byť krutý. Niekedy nezáleží iba na tom, koľko rokov klubu odovzdáte, ani na tom, ako veľmi poctivo čakáte na svoju šancu. Pablo García strávil v Betise prakticky celý svoj futbalový život. Do akadémie prišiel ešte ako päťročný a počas nasledujúcich pätnástich rokov si postupne vybudoval cestu až k prvému mužstvu.
V minulej sezóne dostal príležitosť v La Lige, nastúpil do 15 ligových zápasov. V tejto sezóne dokonca zaznamenal svoj prvý gól v najvyššej španielskej súťaži, keď rozhodol o víťazstve Betisu nad Valenciou. Zdalo sa, že odchovanec má pred sebou budúcnosť v zeleno-bielom drese. Potom však prišiel záver prestupového obdobia.
Betis potreboval uvoľniť priestor v kádri a aj mzdový limit, aby mohol zaregistrovať návrat Daniho Ceballosa. Tento stredopoliar sa po pôsobení v Reale Madrid vracia do klubu, v ktorom futbalovo vyrastal. Podpísal zmluvu do roku 2029. Jedným z hráčov, ktorí museli ustúpiť, sa stal práve García.
Pre mladíka to však nebol iba obyčajný prestup do iného klubu. Betis bol jeho životom. Podľa španielskych médií sa o svojom odchode dozvedel až v posledný deň prestupového obdobia. Zamieril do Santanderu, pričom Betis si mal ponechať polovicu podielu na jeho osobu.
Prestupová suma sa podľa dostupných informácií pohybuje okolo 5,5 milióna eur za 50 percent hráčových práv, ale čísla v tomto prípade hovoria len veľmi málo. García totiž podľa záberov a svedectiev odchádzal z tréningového centra v slzách. V aute svojej matky opúšťal miesto, ktoré 15 rokov považoval za svoj druhý domov.
Ešte sa musel vrátiť do kabíny, aby si vyzdvihol osobné veci. Pätnásť rokov v jednom klube sa skončilo v priebehu niekoľkých hodín. Naplno pocítil to, aký vie byť futbal a trh krutý. Po 15 rokoch opustil svoj domov s plačom.
Dostávajte správy o obľúbených tímoch a hráčoch
Prestupy, ohlasy, rozhovory: zapnite si notifikácie na články k obľúbeným hráčom a tímom
