Olmo zostal v právnej neistote až do 8. januára, keď Vyššia športová rada španielskej vlády (CSD) vyhovela naliehavej prosbe Barcelony o registráciu jeho a Paua Víctora. CSD argumentovala, že neprijatie predbežného opatrenia "by spôsobilo vážne ekonomické a športové škody klubu a predovšetkým samotným hráčom". A že by to mohlo ohroziť záujmy španielskeho národného tímu.
V dôsledku toho bolo Olmovi umožnené hrať (a ovládnuť) s Barcelonou finále španielskeho Superpohára v Saudskej Arábii proti Realu Madrid. La Liga však verejne vyjadrila nesúhlas s postupom CSD a vyhlásila v tomto zmysle príslušné opatrenia.
Zatiaľ nie je jasné, či bude konať spoločne s miestnym futbalovým zväzom alebo samostatne. V každom prípade zvažuje podanie žaloby na správny súd s cieľom dosiahnuť zrušenie uvedeného predbežného opatrenia voči obom hráčom.
Okrem toho ostatné kluby prostredníctvom svojich predsedov alebo oficiálnych vyhlásení protestovali proti registračnému povoleniu udelenému CDS. Dôvodom je svojvoľnosť, s akou bolo podľa ich názoru toto rozhodnutie prijaté. Ide o Atlético Madrid, Bilbao, Valladolid, Espanyol, Las Palmas a Valenciu.
Zaujímavé je, že Real Madrid zostal mimo celej záležitosti. Odveký rival Barcelony radšej mlčal, možno aj pre potenciálnu spoluprácu oboch klubov v projekte Superligy.
Nezvyčajná cesta
Opísaný prípad je ďalšou zo série nezvyčajných kapitol v Olmovej kariére. Rodák z katalánskeho mesta Terrassa prišiel do Barcelony ako deväťročný z Espanyolu. Nezostal však. Keď mal 16 rokov, rozhodol sa pre akadémiu Dinama Záhreb. V ich farbách strávil päť a pol sezóny (prvé dve striedal A-tím s rezervou), získal deväť trofejí (z toho päť majstrovských titulov) a stal sa v klube pojmom.
Hovorí plynule chorvátsky a tréner Zlatko Dalič mu dokonca ponúkol miesto v mužstve pred MS 2018. "V tom čase som bol najlepším hráčom chorvátskej ligy a Španieli ma nepozvali na reprezentačné zrazy. Aj tak som Chorvátom poďakoval a povedal som, že mojím snom je reprezentovať rodnú krajinu," spomínal neskôr Olmo. Modrič a spol. sa na tomto šampionáte dostali až do finále a kto vie, ako by sa im s ním v zostave darilo proti Francúzom.
Olmo bol španielskej verejnosti neznámy až do doby, kým sa nezúčastnil na majstrovstvách Európy do 21 rokov 2019 v Taliansku a San Maríne, ktoré tím Luisa de la Fuenteho vyhral. Blonďák skóroval v semifinále proti Francúzsku a vo finále proti Nemecku. Napriek tomu sa jeho meno začalo dostávať do povedomia až po debute za seniorskú reprezentáciu.
V januári 2020 sa Olmo rozhodol prestúpiť do Lipska. V Nemecku strávil štyri a pol roka, počas ktorých nastúpil na 148 zápasov, strelil 29 gólov a zaznamenal 30 asistencií. Dvakrát získal Nemecký pohár a národný Superpohár.
Najlepšie chvíle kariéry však nepochybne strávil v španielskej reprezentácii, za ktorú debutoval v roku 2019. O dva roky neskôr si s ňou zahral semifinále majstrovstiev Európy a tešil sa dôvere Luisa Enriqueho, keď nastúpil v piatich dueloch, vrátane rozhodujúceho proti Taliansku, v základnej zostave.
Niekoľko týždňov nato bol členom strieborného olympijského tímu na hrách v Tokiu. Ako kľúčový hráč De la Fuenteho tímu otvoril skóre vo štvrťfinále proti Pobrežiu Slonoviny. V roku 2023 získal svoj prvý titul s reprezentáciou, keď La Roja vo finále Ligy národov zdolala Chorvátsko na penalty.
Doterajším vrcholom jeho kariéry bolo minuloročné EURO v Nemecku. Španielsko vyhralo a získalo svoje štvrté zlato na turnaji. Olmo bol pre De la Fuenteho nepostrádateľným členom zostavy, možno aj preto, že ho kouč roky dokonale poznal.
Rodák z Tarrassu bol zvolený do ideálnej jedenástky turnaja (spolu s Cucurellom, Rodrim, Fabiánom Ruizom, Lamine Yamalom a Nicom Williamsom) a bol aj najlepším strelcom šampionátu. Všetky presné zásahy vsietil počas play-off - proti Gruzínsku v osemfinále, proti Nemecku vo štvrťfinále a proti Francúzsku v semifinále - a o ocenenie sa podelil so Schranzom, Mikautadzom, Musialom, Gakpem a Kaneom.
Stal sa horúcim tovarom. A jeho materský klub po ňom zatúžil. Olmo sa do Barcelony vrátil presne 10 rokov po tom, čo ju opustil. Pri svojom debute za Flickov tím strelil víťazný gól proti Rayu Vallecano a skóroval v prvých troch stretnutiach, pričom presne pálil aj proti Valladolidu a Girone. Potom utrpel svalové zranenie pravej nohy, ktoré ho vyradilo na sedem duelov.
Do základnej zostavy sa vrátil v správnom čase. Koncom októbra sa chystal na derby s Espanyolom, svojím prvým veľkoklubom v živote. A podal svoj najlepší výkon za Blaugranas, keď strelil dva presné zásahy pri víťazstve 3:1 v derby. Doteraz odohral len 17 zápasov v troch súťažiach, v ktorých strelil šesť gólov a na tri asistoval.
Viac ako otázka, kedy začne hrať častejšie, však Olmo teraz rozmýšľa nad tým, či vôbec bude môcť dokončiť sezónu. Zatiaľ mu v tom nič nebráni...