Devätnásťročný Arteta bol na začiatku svojej aktívnej kariéry v roku 2001 členom slávnej La Masie a patril medzi mnohých mladíkov, ktorí čakali na osudovú príležitosť v prvom tíme Barcelony. Postupom času však začínalo byť jasné, že práve mladý španielsky stredopoliar v ňom bude len ťažko hľadať pevné miesto.
Konkurenciu mu robil o dva roky starší Xavi Hernández, ktorý si svoje miesto v kádri Blaugranas už postupne upevňoval. Ďalším v poradí bol druhý z dnes už legendárnej dvojice stredopoliarov Andrés Iniesta.
Dvojicu vychádzajúcich hviezd dopĺňal francúzsky majster sveta a šampión Premier League s Wengerovým Arsenalom z roku 1998 Emmanuel Petit. Súčasnému trénerovi Gunners navyše stál v ceste aj univerzál Phillip Cocu. Dvere do kádra, či dokonca základnej zostavy katalánskeho tímu, tak boli pre Artetu takmer určite zatvorené.
Nehovoriac o tom, že pevný základ stredu poľa Barcelony tvorila skúsená dvojica zložená z Luisa Enriqueho a vtedajšieho kapitána Pepa Guardiolu.
Práve tých osud o niekoľko rokov neskôr priviedol na trénerské posty a druhého menovaného Arteta po spoločných sezónach v trénerskom štábe Manchesteru City porazil v priamom súboji o majstrovský titul v Premier League. Enriqueho teraz vyzve v boji o triumf v milionárskej súťaži.
"Som jeho veľkým obdivovateľom," vyhlásil na adresu 56-ročného trénera Arteta na tlačovej konferencii pred duelom s PSG v roku 2024. "Pamätám si jeho osobnosť, obrovský charakter a energiu. Bol navyše veľmi nápomocný mladým hráčom," dodal vtedy.
"Páči sa mi na ňom, že nech pôsobil kdekoľvek, ako hráč alebo tréner, vždy tam zanechal svoj odtlačok. Je vidieť, že PSG je naozaj jeho tímom," uviedol. "Naučil som sa od neho veľa vecí," doplnil lodivod kanonierov.
Kľúčové pôsobenie v Paríži
Arteta vedel, že s takou konkurenciou sa na Camp Nou nepresadí, a preto sa rozhodol pre hosťovanie. Ozvalo sa mu PSG, ktoré vtedy viedol vo Francúzsku narodený Španiel Luis Fernandez.
"Vedel som, že Mikel raz bude trénerom. Keď som ho podpisoval, bol tichý, ale ako hráč ma fascinoval," povedal neskôr Fernandez pre The Telegraph.
V tom čase však Les Parisiens neboli dominantným tímom v Ligue 1, ale "len" talentovaným mužstvom, ktoré reálne o ligový titul nebojovalo. Po príchode Artetu v polovici sezóny 2000/01 skončilo PSG na deviatom mieste, zatiaľ čo majstrovskú trofej nakoniec zdvihlo nad hlavu Nantes.
O rok neskôr, v Artetovej jedinej kompletnej sezóne v klube, skončil tím z hlavného mesta štvrtý. Titul získal Lyon, ktorý tak odštartoval svoju neuveriteľnú dynastiu, ktorá sa zastavila až na siedmich prvenstvách v Ligue 1 za sebou.
Pohľad na súpisku vtedajšieho kádra PSG ukazuje, aký bol Fernandezov výber nabitý talentom. V obrane pôsobil Mauricio Pochettino, ktorý klub neskôr sám viedol, a Gabriel Heinze, dnes neoddeliteľná súčasť Artetovho trénerského štábu. V útoku figuroval Nicolas Anelka, ktorý do Paríža zamieril po pôsobení v Arsenale a Reale Madrid.
V strede poľa potom hrali Arteta, nigérijská legenda Jay Jay Okocha a tiež mladý Brazílčan, ktorý prišiel v lete z Gremia a pred odchodom do Barcelony sa stal najlepším strelcom PSG v danom ročníku – Ronaldinho.
S týmto tímom dokázal Arteta získať jednu trofej – Pohár Intertoto. Počas ťaženia v dnes už zaniknutej súťaži navyše odohral zápas, ktorý sa stal kľúčovým pre vývoj jeho kariéry. Tým bol duel so škótskymi Rangers, ktorým sa mladý Španiel zapáčil natoľko, že ho po skončení hosťovania v PSG a návrate do Barcelony získali do svojich radov.
Dostať sa na úroveň Premier League
Práve pôsobenie v tradičnom škótskom klube bolo prelomovým momentom v Artetovej kariére, ktorý mladého Španiela pripravil na fyzickú náročnosť anglického futbalu.
"Škótsky futbal bol tvrdý, naozaj tvrdý. Bolo to veľmi fyzické, hráči išli do všetkého naplno a ja som sa v tom musel výrazne zlepšiť. Myslím, že práve to ma dostalo na úroveň, ktorú Premier League vyžadovala," povedal Arteta pre STV Sport už v roku 2012.
V roku 2003 sa potom s Rangers stal škótskym šampiónom, namiesto ďalšieho titulu však nasledoval krátky a nie príliš úspešný návrat do rodného Španielska v Reale Sociedad. Nakoniec však technický stredopoliar podpísal zmluvu s Evertonom. Pokračovanie tohto príbehu je už dobre známe – stal sa oporou a dokonca kapitánom karameliek, následne zamieril do Arsenalu, kde taktiež navliekol kapitánsku pásku a neskôr ho ako tréner doviedol až k prvému titulu v Premier League od roku 2004.
Predovšetkým druhá polovica hosťovania v PSG tak odštartovala a zásadne ovplyvnila celú Artetovu hráčsku kariéru. Je teda viac než pozoruhodné, že v doteraz najväčšom zápase svojej trénerskej kariéry bude čeliť práve Les Parisiens a Luisovi Enriquemu. Ten navyše nebol len jeho mentorom a súperom o miesto v Barcelone. Jeden kľúčový moment totiž mohol úplne zmeniť osudy oboch finalistov aj španielskych trénerov.
Trénerská križovatka
Bolo to v roku 2019, keď na lavičke Arsenalu skončila 22-ročná éra legendárneho Arsèna Wengera a Gunners vtedy pri voľbe jeho nástupcu stavili na Unaia Emeryho. Ten je dnes uznávaným trénerom, obľúbencom fanúšikov a špecialistom na Európsku ligu, ktorý dokáže z každého tímu so slovom "Villa" v názve urobiť víťaza, pre londýnsky klub však nebol tým pravým.
Už 29. novembra toho istého roka bol z klubu odvolaný a zatiaľ čo na lavičku dočasne zasadol Freddie Ljungberg, Gunners hľadali trvalé riešenie. Ich prvá voľba? Luis Enrique.
Ten bol v tom čase bez angažmánu po tom, čo opustil španielsku reprezentáciu z dôvodu diagnózy a následného tragického úmrtia svojej dcéry. Ako niekto, kto úspešne viedol La Roja aj Barcelonu, sa zdal byť pre tradičný anglický klub možno najlepšou možnosťou na post hlavného trénera.
Namiesto do hlavného mesta Anglicka sa však po potrebnej prestávke vrátil k reprezentácii Španielska a úspešne ju doviedol do finále Ligy národov v roku 2021. Arsenal tak nemal inú možnosť, než sa vydať inou cestou. Kľúčovú rolu zveril niekomu, kto poznal klub z hráčskych čias, ale v trénerskej brandži bol známy len ako člen realizačného tímu Pepa Guardiolu v Manchestri City.
Zvyšok je, ako sa hovorí, história. Arteta prevzal káder, ktorý mnohí považovali za toxický, a začal ho pretvárať podľa svojich predstáv. Dokázal triumfovať v FA Cupe a dvakrát v Community Shielde, opakovane však zažíval sklamanie z druhých miest v Premier League. Medzi fanúšikmi už Arsenal pod jeho vedením preslávil umiestneniami tesne za víťazom.
Až v máji tohto roka sa mu po predchádzajúcich neúspechoch podarilo získať ligový titul a poraziť tak svojho bývalého mentora a kolegu Pepa Guardiolu. Teraz je cieľom kanonierov zdvihnúť nad hlavu ďalší pohár.
Vo finálovom zápase Ligy majstrov bude Arteta čeliť klubu, ktorému vďačí za úspešný štart profesionálnej kariéry a trénerovi, ktorý bol jeho mentorom v hráčskych začiatkoch a neskôr takmer prevzal Arsenal namiesto neho. Kruh kariéry Mikela Artetu sa tak túto sobotu v Budapešti môže po 25 rokoch úplne uzavrieť.