Robert, prečo ste prijali pozíciu trénera Kirgizstanu? Čo vás presvedčilo a aké zmeny chcete ako prvé zaviesť?
"Predovšetkým to, že stále rád pracujem a futbal je môj život. Po pôsobení v Čiernej Hore prišla ponuka z Kirgizstanu. Navštívil som krajinu, pozrel si infraštruktúru a videl ich vízie. Chcú sa posúvať dopredu a dosiahnuť niečo významné. Budúci rok sa zúčastníme Ázijského pohára – pre nich je to ako majstrovstvá Európy. Ponuku som prijal a teraz som trénerom Kirgizstanu."
Ako hodnotíte reprezentačné mužstvo?
"Je tu veľa mladých hráčov. Tím je veľmi hrdý. Tí, ktorí sú v kádri, sú profesionáli. Možno traja či štyria z U21 vynikajú. Uvidíme, či dokážeme dosiahnuť ešte viac a zlepšiť sa vo všetkých oblastiach."
Poďme k Crvenej Zvezde Belehrad. Keď niekto spomenie tím z roku 1991, čo vám napadne?
"Určite všetci, ktorí boli vtedy pri tom, majú skvelé spomienky. Káder plný kvality, s hráčmi z bývalej Juhoslávie, kde boli všetci dôležití futbalisti. Strávil som tam štyri roky a mám veľmi pekné spomienky. Hral som tam, bola to asi moja najlepšia futbalová etapa a Crvena Zvezda s nami dosiahla najväčší úspech v histórii klubu. Vyhrať Európsky pohár je niečo veľké, naozaj veľké."
Myslíte si, že Crvena Zvezda môže ešte raz vyhrať Ligu majstrov?
"Tím sa posunul dopredu, ale ekonomicky až tak nie. Rozdiel oproti anglickým či španielskym klubom je obrovský. Nemyslím si, že Crvena Zvezda alebo klub z tohto regiónu to dokáže. Angličania, Španieli a Nemci investujú obrovské peniaze a získavajú najlepších hráčov. V mojej dobe mohli hrať len traja cudzinci, dnes je všetko úplne iné."
Čo znamená príchod Marca Arnautoviča pre celú ligu a najmä pre klub?
"Crvena Zvezda zažila rôzne obdobia - dobré roky okolo 1990, potom nestabilitu. Teraz opäť hrá v Lige majstrov. Kto hrá Ligu majstrov, dostáva peniaze. To, že Arnautovič po pôsobení v Interi prichádza do Crvenej Zvezdy, je výnimočné. Navyše hrá za rakúsku reprezentáciu, ktorá sa kvalifikovala na MS. To dáva tímu veľkú hodnotu. Myslím si, že ešte neukázal všetko, čo v ňom je, Arnautovič môže dať klubu oveľa viac. Pre Belehrad a fanúšikov to znamená veľmi veľa."
Robert, po vašom pôsobení v Crvenej Zvezde ste s veľkými očakávaniami prestúpili do Realu Madrid. Čo vás najviac ohromilo? Intenzita, mediálny tlak, hierarchia v kabíne? Čo vám najviac utkvelo v pamäti?
"Prišiel som po ére 'Quinta del Buitre'. Hagi, Hugo Sánchez a ja sme boli v tíme. V prvom roku som mal veľa problémov so zraneniami. Bol rok 1991, všetci chceli získať Roberta Prosinečkiho a ja som veľmi túžil ísť do Realu. Bola to najlepšia vec, čo sa mi mohla stať. Ale zranenia ma brzdili. Neviem prečo, ale keď vám všetci hovoria, že ste zo skla, nehráte rok a ste stále zranení, je to obrovský tlak.
Navyše v mojej krajine bol vtedy hrozný vojnový konflikt. Moja rodina bola v Záhrebe a mal som obavy o všetko, čo sa tam dialo. Nechcem to používať ako výhovorku, ale tak to bolo. Život ide ďalej a v Reale Madrid som strávil tri roky. Som trochu viac fanúšikom Realu než Barcelony, lebo to bol môj najlepší klub."
Myslíte si, že vaša kariéra by bola iná, keby ste dnes podpísali s Realom Madrid?
"Neviem. Som veľmi spokojný so svojou kariérou. Možno som jej nedal všetko, ale patrím medzi pár bláznov, ktorí hrali za dva najlepšie kluby. Mal som šťastie, že som bol v Reale Madrid aj v Barcelone. To môže povedať len málo hráčov. Či by to dnes bolo iné? Určite, keby som nemal toľko zranení, veľa by sa zmenilo. Treba si uvedomiť, že dnes je zdravotnícky tím na úplne inej úrovni, takže situácia by bola asi iná."
Viesť kabínu Realu určite nie je jednoduché. A čo Luis Enrique? Aký bol v bežnom živote?
"Luis Enrique mal vždy charakter, tri roky som s ním hrával v Reale Madrid. Prišiel z Gijónu, mal veľký charakter, bol pracovitý a dokázal hrať na každej pozícii - ako krajný obranca, ofenzívny stredopoliar a aj v strede. Luis bol výborný spoluhráč. Teraz s PSG vyhral Ligu majstrov. Mal úžasnú sezónu a získal všetko. Je plný energie, skvelý chlap."
Teraz Luis Enrique prejavuje vlastnosti ako vodcovstvo, úprimnosť, sebavedomie. Mal tieto kvality aj ako hráč?
"Áno, určite. Nechcem ani rozoberať, čo dosiahol s Barcelonou, lebo aj tam hrali úžasne, však? A dosiahli neuveriteľné výsledky. Tiki-taka, jeho Barcelona nebola len tiki-taka. S Cruyffom vyhrali prvýkrát Ligu majstrov, štyri tituly za sebou, tam sa to všetko začalo. Po Guardiolovi Luis Enrique zmodernizoval hru, kde potrebujete hráčov, ktorí dokážu hrať takýto futbal. Nie je jednoduché hrať 4-3-3, ak nemáte správnych hráčov, ktorí vedia podržať loptu alebo ofenzívnych stredopoliarov ako Lamine Yamal. Potrebujete tých, ktorí dokážu hrať futbal, ako sa to učí v La Masii."
Spomenuli ste Johana Cruyffa. Aká je najdôležitejšia lekcia, ktorú ste od neho v FC Barcelona získali?
"On ma priviedol do Barcy. Cruyff je pre mňa asi najlepší tréner, aký kedy bol. Je úplne iný než ostatní. Najskôr bol skvelý hráč aj s holandskou reprezentáciou. Potom v Barcelone a v Ajaxe vytvoril niečo výnimočné. Johan mal svoje špecifiká, hral futbal, ktorý nikoho nenechal chladným – buď ho milujete, alebo nie. Pre mňa je najlepší futbal ten, keď držíte loptu."
Bol posadnutý detailmi...
"Bol to človek detailov. Ak ste hrali na krídle, museli ste hľadať situácie jeden na jedného, centrovať. V šestnástke ste mali viac voľnosti. Na tréningu bola vždy lopta, pozerali sme veľa videí. Analyzovali sme, kde robíme chyby a kde sa môžeme zlepšiť. Johan Cruyff mal obrovskú autoritu."
Zažili ste Guardiolu ako hráča aj teraz ako trénera. Čo naňho vravíte?
"Ako hráč nebol extra rýchly, čo sa týka tempa, ale jeho hlava... Bol veľmi inteligentný, jeho prvý dotyk s loptou... Bol veľmi múdry, rovnako teraz ako tréner. Johan často volal Pepa, aby spolu pozerali videá."
