Teraz je Hauge stelesnením myšlienky, ktorá z nórskych outsiderov urobila štvornásobných šampiónov a postrach pre mnohé európske veľkokluby. V exkluzívnom rozhovore pre Flashscore Správy rozpráva o jedinečnosti Bodö/Glimt, spomína, ako klub stmelil mesto a ako ho sprevádzal aj pri zahraničných dobrodružstvách.
V A-mužstve Bodö/Glimt ste nastúpili prvýkrát v 16 rokoch ako náhradník a hneď strelili hetrik. Ako sa cíti dospievajúci hráč po takom neuveriteľnom debute za materský klub?
"Bol som nadšený, že som vôbec v tíme a že s ním môžem cestovať. Netrénoval som s nimi ani veľmi dlho a potom mi povedali, že idem na zápas. Mal som veľkú radosť, bol som na seba naozaj pyšný. Potom som už len buchol loptu do bránky. Myslím, že som vtedy ani poriadne nechápal, aké veľké to pre mňa vlastne je. Ale určite mi to pomohlo oveľa viac si veriť."
Bodö/Glimt získalo štyri z posledných piatich titulov, ale vy ste boli stálym členom prvého tímu už v dobách druhej ligy. Môžete popísať, ako ďaleko sa klub odvtedy posunul?
"Prešli sme mnohými zmenami, upravili spôsob myslenia. Predtým sme pred každou sezónou organizovali stretnutia, kde sme si stanovovali ciele – s koľkými bodmi budeme spokojní, koľko chceme dať gólov... Ale prišli sme na to, že to nie je na prospech. Začali sme pracovať na našich výkonoch a sústrediť sa viac na ne ako na výsledky. To veľmi zmenilo spôsob, akým trénujeme a ako sa hodnotíme. Mali sme veľa mladých miestnych hráčov, ktorí prišli v rovnakom čase a boli motivovaní tvrdo pracovať."
Často počúvame, že Bodö/Glimt je jedinečný klub - ako umiestnením za polárnym kruhom, tak spôsobom myslenia a všeobecne fungovaním. Čím sa podľa vás líši od európskej konkurencie, ktorá sem chodí hrať poháre?
"Myslím, že väčšinu klubov, s ktorými sa stretávame, zaujímajú iba výsledky. Keď hrajú zle, ale nakoniec vyhrajú 1:0, idú domov spokojní. Samozrejme, súhlasím s nimi v základných princípoch, treba sa veľmi obetovať a urobiť pre víťazstvo všetko, ale naše hodnoty sú trochu iné. Pre mňa je rozumnejšie sledovať dlhodobú perspektívu. Pretože raz alebo dvakrát môžete mať šťastie, ale nemôžete mať šťastie 30 zápasov v sezóne. Keď sa sústredíte na výkon, oplatí sa to."
Veľký podiel na úspechu má hlavný kouč Kjetil Knudsen. Je tu od roku 2018 a najprv doviedol klub k záchrane a potom k štyrom titulom. Ako by ste ho popísali ako trénera a človeka?
"Je dosť podobný mnohým trénerom, s ktorými som pracoval v Európe, ale sú tu určité rozdiely. Kladie na hráča vysoké nároky. Chce, aby každý futbalu venoval celý svoj život. Ale je to aj veľmi dobrý človek. Vie, že nemôže na ihrisku očakávať výkony od niekoho, komu sa nedarí mimo ihriska. Uvedomuje si, že potrebujeme mať dobrú kabínu plnú kamarátov, ktorí spolu radi hrajú a trávia všetok čas na cestách.
Keď sme prechádzali Bodö, všade boli vidieť farby a vlajky klubu. Myslíte si, že spojil mesto najmä vďaka nedávnym úspechom?
"Áno, určite tu došlo k veľkej zmene vo fanúšikovskej kultúre. Keď som začínal hrať, o klub sa zaujímalo iba pár ľudí a na zápasy takmer nikto nechodil. Myslím, že sa niečo zmenilo počas pandémie. Ľudia toho veľa robiť nemohli, museli zostať doma, ale začali nás sledovať v televízii. Videli, ako sme vyhrali ligu a hrali v Európe s AC Miláno. V ťažkom období tak mali prečo fandiť."
Po tom, čo vás AC Miláno kúpilo z Bodö/Glimtu, ste strelili svoj prvý gól v Serii A na štadióne Diega Maradonu v Neapole. Môžete popísať ten pocit, keď ste počas niekoľkých mesiacov prešli od hrania za materský klub až k takému úspechu?
"Bol to neuveriteľný pocit. Spomínam si, že som svoj prvý gól za Miláno strelil už pár týždňov predtým v Európskej lige, ale toto bol prvý v Serii A a bolo to naozaj výnimočné. Obzvlášť preto, že v rovnaký deň vyhralo Bodö/Glimt ligový titul! Bol to pre mňa naozaj výnimočný deň."
Keď ste s Frankfurtom vyhrali Európsku ligu, vaším trénerom bol Oliver Glasner. Nadväzuje teraz na svoje úspechy v Crystal Palace?
"Mali sme dobrý vzťah, je to fantastický človek a neuveriteľný tréner. S Palace robí veľké veci. Sme v kontakte, stretli sme sa aj vlani pri priateľskom zápase. Učiť sa od neho bola skvelá skúsenosť."
Do Bodö ste sa vrátili po štyroch rokoch v zahraničí. Ako vám pomohli skúsenosti zo Serie A a Bundesligy?
"Prešiel som toho veľa, pracoval a trénoval s tými najlepšími hráčmi. Som za tieto skúsenosti veľmi vďačný. Naučil som sa, ako pracujú tí najlepší na svete, a snažím sa to preniesť späť sem a pracovať s tým každý deň. Chcem pomôcť tímu a mladým hráčom v ich raste."
Aké máte teraz ciele v Bodö individuálne?
"Osobne sa chcem ďalej rozvíjať ako hráč. Momentálne sa cítim veľmi dobre a dúfam, že v 25 rokoch mám pred sebou ešte veľa. Keď príde správny čas, chcel by som znova odísť do zahraničia a hrať v jednej z najlepších líg. Čo sa týka tímu, je celkom jasné, že chceme otestovať naše schopnosti proti najlepším klubom v Lige majstrov."
Sturm Graz je poslednou prekážkou, ktorá stojí medzi Bodö/Glimt a Ligou majstrov. Čo si myslíte o tomto zápase?
"Sú na podobnej úrovni ako my. Bude vzrušujúce sledovať, či dokážeme hrať naplno a konkurovať im. Veľmi sa na to teším. Radi si s nimi zahráme, ale majú veľa kvalít, takže budeme musieť podať výkon na najvyššej úrovni. Nikdy sme však neboli pripravenejší ako teraz. V minulej sezóne sme v Európe odohrali ťažké zápasy proti Tottenhamu, Laziu a Olympiakosu. Veľa sme sa naučili a budeme pripravení."
Okrem klubového futbalu ste tiež pravidelným členom národného tímu, ktorý vedie kvalifikačnú skupinu. Je postup na svetový šampionát s Nórskom jedným z vašich cieľov?
"Určite áno. Nórsky ľud si zaslúži vidieť svoj národný tím na majstrovstvách sveta. Mali sme dobrý štart a so skupinou hráčov, ktorú máme teraz, sa môžeme na šampionát kvalifikovať. Pred nami je však ešte dlhá cesta. Odkedy sa hráči ako Erling Haaland a Martin Ødegaard stali svetovými superhviezdami, očakávania od reprezentácie stúpli. Ľudia počítajú s tým, že sa nám bude dariť. Zároveň to však inšpirovalo mladých hráčov. Vidia, že je možné byť jedným z najlepších hráčov na svete, aj keď pochádzate z takej malej krajiny, akou je Nórsko."