Inter bol v roku 2024 korunovaný za majstra Talianska a po letnom prestupovom období, v ktorom sa Nerazzurri značne posilnili, okamžite zavládlo presvedčenie, že milánsky klub dôjde ďaleko vo všetkých súťažiach. A tak sa aj stalo. Rýchly rast niekoľkých individualít a celkové dozretie tímu nasvedčovalo, že sezóna 2024/25 môže byť prelomovou. Napriek tomu sa však nezačala najlepšie, Inzaghiho hráči si v úvodných piatich kolách pripísali len dve výhry.
Možno najúspešnejší taliansky klub od konca nadvlády Juventusu vie na nepriaznivé obdobia skvele reagovať a odmieta sa nechať dlhodobo vtiahnuť do prúdu slabých výsledkov. V aktuálnom ročníku dochádzalo k prešľapom - počet porážok sa oproti predchádzajúcej sezóne dokonca zdvojnásobil - ale tím vždy ukázal, že sa zvláda okamžite odraziť od dna. Tradičný celok nezastavili ani dve prehry v derby s AC Miláno, zaváhanie v Leverkusene alebo vonkajšie prehry s Juventusom a Fiorentinou.
Sila Nerazzuri pramenila primárne zo skvelej defenzívy, ktorá v Lige majstrov v prvých deviatich stretnutiach udržala osemkrát čisté konto a len raz inkasovala. Pritom práve obranná činnosť robila Inzaghimu v úvode sezóny veľké starosti. Jediné závažnejšie komplikácie zasiahli do jazdy Interu v apríli, keď tím prehral trikrát v rade bez streleného gólu, čo sa nestalo od roku 2012.
Herná kríza nakoniec znamenala koniec v Coppa Italia a možno pripravila mužstvo o majstrovský titul, ale podarilo sa ju prekonať skvelými výsledkami v LM. Inzaghiho výber ukázal neuveriteľnú húževnatosť, keď dokázal ako skutočný tím odpovedať na hru Bayernu aj Barcelony a prebojoval sa až do finále v Mníchove.
Maximálna koncentrácia v Európe
Inter v priebehu sezóny síce na domácej scéne hocikedy pokrivkával, v januári napríklad prehral taliansky Superpohár s AC, ale v Európe predviedol vyzretú a takmer nezraniteľnú verziu seba samého. Európske mužstvo však nevzniklo za pár týždňov, je plodom Inzaghiho práce z posledných troch rokov, keď Inter musel prijať porážku s Manchestrom City vo finále LM v roku 2023 a vyradenie Atléticom Madrid vlani v osemfinále. Zároveň získal cenné skúsenosti a prišiel k veľkým víťazstvám, ktoré upevnili jeho sebavedomie.
Počas európskych súťaží sa musel naučiť prekonávať nástrahy Ligy majstrov, čo sa mu podarilo na výbornú. Po tom, ako svoje vystúpenia začal cennou remízou 0:0 v Manchestri pravdepodobne najobávanejším z úvodných ôsmich zápasov, odštartoval víťaznú sériu na domácej i vonkajšej pôde, ktorú skazila len prehra 0:1 v Leverkusene. Zo všetkých úspechov treba vyzdvihnúť ten proti Arsenalu, Inter napriek silnému tlaku londýnskeho tímu ubránil víťazstvo 1:0, takisto aj triumf na pôde Young Boys, ktoý zabezpečil až gól Thurama v 93. minúte.
Lautaro a sila šampiónov
Ak je pravda, že triumfy napomáhajú ďalším úspechom, Lautaro Martínez má ideálne predpoklady na to, aby zdvihol nad hlavu ďalšiu trofej. Po tom, ako zvíťazil na MS 2022, Argentínčan ukázal hlad po pohároch aj na európskej scéne. Rodák z Bahía Blanca v aktuálnom ročníku LM strelil osem gólov a skóroval v piatich zápasoch v rade, čím sa zapísal ako historicky najlepší strelec Interu v súťaži.
Juhoameričan však nie je jediným hráčom, ktorý s národným tímom pre svoju krajinu v posledných rokoch vybojoval majstrovský titul. Francesco Acerbi, Alessandro Bastoni a Nicoló Barella zvíťazili na ME v roku 2021.
Úspechy zaknihovali aj Henrich Mchitarjan s Matteom Darmianom, keď v roku 2017 opanovali s Manchestrom United Európsku ligu, pričom Arménčan vyhral s AS Rím aj Konferenčnú ligu v roku 2022, Benjamin Pavard ovládol Ligu majstrov v sezóne 2019/20, Marko Arnautovič vyhral s Interom LM pred 15 rokmi a Joaquin Correa zvíťazil na Copa América v roku 2021.