Ako vyzerá váš život na konci roka 2025?
"Pracujem na čiastočný úväzok v akadémii Chelsea. Niekoľko dní v týždni sa venujem deťom v klube. Moja úloha je sledovať zápasy, tréningy, robiť videoanalýzy a pomáhať im na ich futbalovej ceste od mládeže, cez dvadsaťjednotku až do A-tímu. Všetkým, čím si prechádzajú počas svojej zatiaľ krátkej kariéry, som si prešiel aj ja na mojej ceste, ktorá vyvrcholila tým, že som bol kapitánom Chelsea. Verím, že môžem zohrávať veľkú a dôležitú rolu a naozaj mladým futbalistom pomáhať."
Akú veľkú časť vášho života stále tvorí futbal?
"Dosť veľkú. Tých pár dní v týždni v Chelsea si naozaj užívam. Rád sledujem zápasy a trávim čas s mladými futbalistami. Počas víkendov sa snažím chodiť na čo najviac stretnutí A-tímu, ale musím priznať, že momentálne som v životnej fáze, keď si už veľmi neužívam sledovanie v televízii. Tak to jednoducho je. Stále sú tu hráči, ktorých rád sledujem, ale celkovo, keď je v televízii nejaký naozaj dôležitý duel, neponáhľam sa domov za každú cenu, aby som ho videl. Snažím sa tráviť veľa času s rodinou a na golfovom ihrisku."
A čo vaše trénerské plány? Sám ste hovorili, že vaším snom je raz trénovať Chelsea, ako to vyzerá teraz?
"Nie veľmi dobre, lebo momentálne nikde netrénujem. Tri roky som pôsobil v Aston Ville, kde sme postúpili z Championship späť do Premier League, a keď som si v roku 2021 hľadal novú prácu, nedostal som žiadnu príležitosť. Takže dva či tri roky po odchode z Aston Villy som tvrdo pracoval a hľadal svoju rolu, ale prácu som nenašiel. Takže nie, teraz nemôžem robiť viac, než sa snažiť užívať si život. Niekoľko rokov som hľadal pozíciu vo futbalovom svete, ale zatiaľ sa neobjavilo nič, čo by ma zaujalo a urobilo šťastným. Som teda v Chelsea na čiastočný úväzok, investujem aj mimo futbalu a užívam si čas s rodinou. Futbal sledujem podľa nálady a myslím, že mám momentálne celkom dobrú životnú rovnováhu."
Rozhovor s Johnom Terrym (české titulky)
Čo si hovoríte, keď sledujete súčasnú Chelsea a Premier League, ako veľmi sa to všetko zmenilo? Nedávno uplynulo 27 rokov od vášho debutu v modrom drese...
"Myslím, že od chvíle, keď som ukončil futbalovú kariéru, sa zmenilo naozaj veľa. Niektoré tímy sa chcú podobať Manchesteru City, ale nemajú na to hráčov ani schopnosti. Pripomína mi to futbal Barcelony z minulých rokov, vidím tam podobnú hernú inteligenciu. Mnoho ďalších sa to snaží napodobniť a kopírovať, a to ma frustruje, lebo nevyužívajú svoje najsilnejšie stránky. Ak by John Terry zajtra nastúpil do nejakej práce, nesnažil by sa byť ako Pep Guardiola. Nebudem sa snažiť, aby moje mužstvo hralo ako Manchester City, lebo taký tím pravdepodobne nebudem mať. Pozrel by som sa na silné stránky – ak by sme boli výborní v štandardkách, zameriame sa na ne. Ak by sme boli dobrí v držaní lopty a mali rýchlych hráčov na protiútoky, prezentovali by sme sa takto. Ak by sme mali dvoch silných útočníkov alebo jedného veľkého a dve rýchle krídla, snažili by sme sa hrať priamočiarejšie. Myslím, že by som bol naozaj flexibilný tréner a nemyslím si, že dnešní koučovia sú takí. Zdá sa mi, že všetci chcú hrať konkrétnym štýlom, ale ten nie je vhodný pre každého.
Vedeli by ste si predstaviť hrať v tejto dobe? Napríklad proti Erlingovi Haalandovi?
"No, ak nepočítame práve jeho, myslím, že by som sa na ihrisku cítil celkom dobre. Keď sa obzriem späť na éru, v ktorej som hrával a na útočníkov, proti ktorým som nastupoval, každý týždeň nás čakal silný súper. Hráte proti Arsenalu, nastúpi Henry alebo Bergkamp. Proti Manchesteru United stojí oproti vám Rooney, van Nistelrooy či Tévez. Proti Liverpoolu je tam Suárez, Torres. Proti Boltonu nastúpi Kevin Davies. Pri Liverpoole som zabudol na Michaela Owena a Emila Heskeyho. Proti Sunderlandu hrá Darren Bent. Čaká vás Tottenham? Pripravte sa na Jermaina Defoea a Harryho Kanea. Zdá sa mi, že v každom mužstve bol nejaký špičkový zakončovateľ. Žiaľ, takí momentálne v Premier League nie sú. Haaland určite vyčnieva, a potom sa dá hovoriť ešte o jednom či dvoch ďalších. Myslím, že v Premier League chýbajú kvalitnejší útočníci."
Keď sa vrátime do čias, keď ste ešte hrávali, povedal vám niekto, že ste boli v Česku dosť populárny?
"Vlastne som pred rokmi navštívil Česko, samozrejme s Petrom Čechom. Po sezóne ma zobral na prehliadku pamiatok v Prahe a robili sme aj nejakú charitatívnu akciu. To, ako ma vtedy Česi prijali, bolo veľmi milé, ale nemám ilúzie – zrejme to bolo preto, že som tam bol s Petrom. Ale ďakujem, je fajn to vedieť, lebo počas rokov Česi sledovali Chelsea hlavne kvôli Petrovi. Naše priateľstvo a to, čo sme spolu na ihrisku dosiahli, je pre mňa veľmi výnimočné."
Aký ste stále hrdý na ten defenzívny rekord zo sezóny 2004/2005, keď ste s Petrom Čechom inkasovali v Premier League len 15 gólov?
"Som na to veľmi hrdý. Ale som si istý, že vám aj Petr určite povedal, že sme spolu vynechali posledné dva zápasy, takže sme s Petrom inkasovali len 13 gólov, čiže oficiálne je ten náš rekord len 13 gólov (smiech). Nie, robím si srandu. Ak narážate na súčasný Arsenal a či to dokáže prekonať? Myslím, že je na to ešte skoro. Viem, že zatiaľ inkasoval len päťkrát a momentálne sa mu darí, ale myslím, že počas sezóny ešte začne dostávať viac gólov."
Aké to bolo viesť ako kapitán skupinu hráčov typu Didier Drogba, Frank Lampard či Diego Costa?
"Bolo to veľmi jednoduché, hlavne pri tých prvých dvoch. S Diegom Costom trochu náročnejšie. Keď máte spoluhráčov, ktorí prídu a chcú bojovať za ten istý futbalový klub, ako to robili títo chlapci každý deň, moja práca bola naozaj jednoduchá, aj keď som mal kapitánsku pásku a bol kapitánom veľkého klubu. V tom čase bolo v Chelsea veľa ľudí, ktorí zohrali veľkú rolu v našom úspechu a zaslúžia si veľké uznanie."
Môžete ich vymenovať?
"Napríklad Petr Čech ovládal päť rôznych jazykov. Keď sme cestovali na zápasy vonku, sedával vzadu v autobuse a učil sa cudzí jazyk. Pýtali sme sa ho: "Pete, prečo to robíš?" A on povedal: "Aby som sa mohol rozprávať so španielskymi hráčmi, aby som mohol hovoriť s francúzskymi hráčmi, aby som mohol robiť toto a tamto." My sme hrali počítačové hry a on sa venoval tomuto...
A ďalší?
"Mali sme Didiera Drogbu, ktorý prakticky viedol afrických hráčov, staral sa o nich, motivoval ich a podobne. Frank Lampard zase fungoval inak, išiel príkladom, bol na ihrisku prvý a odchádzal z neho posledný. Títo chlapci si zaslúžia obrovské uznanie za naše úspechy za posledných dvadsať rokov. Mal som obrovské šťastie, že som bol ich lídrom. Aj ja som zohral dôležitú rolu, ale táto skupina ľudí mala nielen hernú kvalitu, ale aj mentálnu silu, čo bolo možno najdôležitejšie."
A úplne na záver, kto bol najlepší hráč, proti ktorému ste v Premier League nastúpili?
"Myslím, že v mojej ére bol v Premier League najlepší Thierry Henry."
Prečo?
"Mal jednoducho všetko. Bol neuveriteľne rýchly, vedel hrať pravou nohou, skórovať ľavou, hlavou, bol naozaj veľmi inteligentný. Myslím, že spomedzi útočníkov jediný, ktorého som sa bál už večer pred výkopom. Pre mňa je zapísaný ako najlepší hráč Premier League všetkých čias, spolu s Ryanom Giggsom, ktorého musím tiež spomenúť, lebo je obdivuhodné byť na vrchole jeden, dva či tri roky. Ale dokázať to tak dlho ako oni, to je neuveriteľné. A ešte Wayne Rooney, ten musí byť tiež medzi najlepšími. Takže títo traja, no Thierry je pre mňa úplne na vrchole."
