O príchode do Interu
"Keď som odchádzal z Flamenga, rokoval som s Portom. Potom prišiel Inter a prejavil záujem. Jeho ponuka bola lepšia, nielen z finančných dôvodov. Ale nemal som európsky pas a Inter mal v tom čase naplnenú kvótu hráčov mimo EÚ, takže som musel najskôr niekde hosťovať.
Pôvodne bolo v hre, že by som zostal na hosťovaní vo Flamengu, ale chcel som ísť rovno do Talianska. Chcel som sa naučiť jazyk, spoznať kultúru krajiny, taliansky futbal, aby som potom prišiel do Interu lepšie pripravený. Vedel som, že tam bude ťažká konkurencia, chytal tam taliansky reprezentant Francesco Toldo a Fabián Carini, jednotka Uruguaja. Išiel som do súboja s velikánmi."
Videorozhovor s Júliom Césarom
O pozícii medzi najlepšími brankármi sveta
"V roku 2009 ma organizácia IFFHS vyhlásila za tretieho najlepšieho brankára na svete za Ikerom Casillasom a Gianluigim Buffonom. V tom čase, medzi rokmi 2008 a 2010, som si pripadal ako Superman. Boli zápasy, keď som šiel na ihrisko a povedal som si: 'Dnes nedostanem gól.' Prehnané sebavedomie je zradné, ale so všetkou úctou a skromnosťou, nevidel som nikoho, kto bol lepší ako ja. Ani Buffona, ani Casillasa, ani môjho kamaráta Didu, skvelého brankára, od ktorého som sa veľa naučil."
O zisku treble pod Mourinhom
"Bolo to neuveriteľné, úplná rozprávka, vyhrať tri najdôležitejšie súťaže v jedinom roku. Mourinho odviedol veľkolepú prácu, čo sa týka vedenia tímu. Všetci ťahali za jeden povraz. Bol to tím plný zvučných mien, ale v kabíne sa nám podarilo potlačiť všetko ego, boli sme naozaj ako rodina.
Mourinho zo mňa dostal to najlepšie. To bola jeho práca. Vzal niekoho dobrého a urobil z neho najlepšieho hráča na svete na svojom poste. Na odovzdávaní cien Ligy majstrov 2009/10 ľudia z Interu zbierali všetko. Ja som bol najlepší brankár, Maicon najlepší obranca, Wesley Sneijder najlepší stredopoliar a Diego Milito najlepší útočník a celkovo hráč roka."
O finále Ligy majstrov s Bayernom
"Pred finále bol Mourinho v kabíne veľmi stručný. Povedal: 'Môžeme vyhrať tri súťaže. Teraz je to na vás. To, čo som mohol urobiť, som urobil, pripravil som tím na to, aby sa mohol dostať až takto ďaleko.
Z finále si pamätám jednu konkrétnu vec. Bol začiatok druhého polčasu, viedli sme 1:0, ale Bayern začal tlačiť. Neviem, či to bol Mario Gómez alebo Thomas Müller, ale jeden z nich šiel priamo proti mne, jeden na jedného. Mne sa ho však podarilo vychytať. Bol to veľmi dôležitý zákrok, niekde som videl aj rozhovor s Mourinhom, v ktorom presne o tejto šanci hovoril.
Mourinho bol typ trénera, ktorý mi pred zápasom povedal: 'Potrebujem ťa raz alebo dvakrát za zápas. Ale keď už ťa budem potrebovať, nesmieš sklamať.' Uvedomil som si, akú veľkú zodpovednosť na svojich pleciach máte, keď hráte za tím, ako je Inter. Keď ste brankár vo veľkom tíme, nemáte toľko práce. Ale keď už na vás ide strela, musíte byť pripravení, inak namiesto vás postavia niekoho iného."
O brazílskej reprezentácii na MS 2010
"S Brazíliou sme si užívali úspechy až do MS v roku 2010. Tam nás vyradilo Holandsko, rozhodol môj vtedajší spoluhráč z Interu Wesley Sneijder. Mali sme zápas pod kontrolou, darilo sa nám, ale potom sme dostali hlúpy gól a scenár hry sa zmenil. Ja aj Felipe Melo sme si šli po loptu, ktorú Sneijder posielal do pokutového územia, ale prešla okolo nás a skončila v bráne. Za nič sa neschovávam, urobil som chybu. Prišiel som na MS ako najlepší brankár na svete, ale prílišné sebavedomie ma zradilo."
O prehre 1:7 s Nemeckom na MS 2014
"Na turnaj o štyri roky neskôr som už išiel v úplne inej pozícii. V Queens Park Rangers som bol pod Harrym Redknappom preradený do B-tímu a musel som odísť. Skončil som v Toronte, bola to krátka zastávka, ale veľmi dobrá. Toronto mi dalo príležitosť dostať sa do zápasového rytmu a do formy na MS.
Potom však prišiel zápas s Nemeckom. Prišli sme o Neymara, ktorý bol našou hviezdou a oporou. Bola to rana. Nehral ani Thiago Silva, ďalší dôležitý hráč. Ale nechcem sa vyhovárať. Nemecko si to zaslúžilo, jeho tím sa pripravoval od roku 2006, dobre sa poznali.
Keď sme prišli do kabíny za stavu 0:5... Nechcem to prirovnávať k smútočnému obradu, pretože futbal sa nedá porovnať so stratou blízkeho človeka, ale bolo to zložité. Hráte semifinále doma v Brazílii, prehrávate 0:5 a musíte sa vrátiť na druhý polčas. Kapitán Thiago Silva, ktorý nemohol hrať, sa snažil aspoň nabudiť fanúšikov, no bolo to náročné. Nemecko hralo skvelý futbal a všetko mu vychádzalo."
