Po korunovácii za majstra Talianska v roku 2024 začal Inter nasledujúcu sezónu so štatútom tímu, ktorý chce v Serii A poraziť každý súper. Po letných prestupoch, vďaka ktorým sa Nerazzurri stali ešte konkurencieschopnejšími, okamžite zavládlo presvedčenie, že mužstvo má potrebné aspekty, aby sa presadilo vo všetkých súťažiach. To sa aj potvrdilo.
Využívajúc postupný progres niektorých jednotlivcov a dozrievanie celého tímu, Milánčania od začiatku dávali najavo, že ročník 2024/25 by pre nich mohol byť tým pravým, aj keď prvé ligové týždne neboli najlepšie a úvodné štyri vystúpenia priniesli dve nečakané remízy.
Schopnosť reagovať na negatíva
Konštantou výberu Nerazzurri bola zakaždým reakcia na negatívnejšie momenty, káder odmietal vtiahnutie do nebezpečnej špirály zých výsledkov. V sezóne sa vyskytli aj prešľapy (počet prehier sa v porovnaní s predchádzajúcim ročníkom zdvojnásobil), ale tím vždy ukázal, že sa dokáže okamžite odraziť.
Stalo sa tak dvakrát po prehrách v derby s AC a po zaváhaní v Leverkusene v roku 2024, potom opäť v roku 2025 v reakcii na prehry vonku s Fiorentinou a Juventusom. Po slabých defenzívnych výkonoch zo začiatku sezóny, ktoré kouča Simoneho Inzaghiho trochu znepokojovali, mužstvo odpovedalo závideniahodnou sériou čistých kont.
Jediné vážne známky kolapsu sa objavili v apríli, keď zaknihovalo šnúru troch prehier bez streleného gólu (to sa mu nestalo od roku 2012). Prekonalo ju však aj vďaka brilantným výkonom v Lige majstrov. V Európe ukázal Inter poriadnu húževnatosť a vo fázach play-off požadovanými reakciami zrušil nádeje Bayernu a Barcelony na postup.
Rast na európskej scéne
Inter počas sezóny sem-tam pokulhával, dokonca v januári prehral súboj o taliansky Superpohár proti rivalovi z AC, ale v Európe ponúkol vyspelú a takmer nezraniteľnú verziu seba samého. Nevybudovalo sa to za pár týždňov, ale je to ovocím Inzaghiho práce počas troch rokov, keď tím musel stráviť porážky s Manchestrom City a Atléticom Madrid, ale zároveň získal cenné skúsenosti a víťazstvá, a tie v nemalej miere upevnili jeho sebavedomie.
Proces rastu zahŕňal aj prekonávanie ťažkostí a učenie sa, ako sa s nimi vyrovnať. Po tom, ako Inter začal európsku cestu remízou 0:0 so Citizens, čo bol pravdepodobne najobávanejší zápas z prvých ôsmich, následne pokračoval šnúrou víťazstiev, ktorú poznačila len prehra 0:1 s Leverkusenom.
Zo všetkých triumfov malo na prienik do finále LM najväčší vplyv domáce víťazstvo nad Arsenalom, ktorý sa dlho bránil a mal len 37 % držania lopty. Cenná bola aj výhra 1:0 na ihrisku Young Boys, ktorá sa zrodila v 93. minúte a zvýšily presvedčenie Nerazzurri o vlastných kvalitách.
Chvíľa mágie na San Sire
Ak odhliadneme od remízy s Feyenoordom, mali Taliani čo robiť, aby prešli cez svojich ďalších súperov v play-off, konkrétne Bayern a Barcelonu. Nesmierna kvalita a góly protivníkov prinútili Inter bojovať až do samotného konca.
Mentálnu odolnosť Simeoneho družiny podporil spasiteľ Acerbi, ktorý semifinálovej odvete s Blaugranas udržal svoje mužstvo v hre trefou z nadstaveného času. Káder zo San Sira tak do finále poslal muž, ktorý uvažoval pre problémy so smrťou otca, depresiami, alkoholom a rakovinou uvažoval o ukončení kariéry.
"Mali sme nejaké problémy, ale srdcom sme prekonali všetky prekážky. Snažili sme sa prezentovať zbraňami a kvalitami, ktoré máme. Po prvom zápase sme mali v hlave plán, ale bez obetavosti a pomoci všetkých dohromady to nejde. Chcelo to super Inter. Potlesk pre týchto chlapcov, na ihrisku predviedli monštruózne výkony. Som šťastný, že som ich trénerom," uviedol vtedy nadšený Inzaghi.
Vo vyvrcholení celoročnej snahy sa proti výberu talianskeho stratéga postavia futbalisti PSG, ktorí majú v pláne prvýkrát ovládnuť Ligu majstrov. Inter útočí na celkovo štvrtý triumf, naposledy uspel v roku 2010.