Kucka si meno v Taliansku urobil v drese Janova, ktorý si obliekal päť sezón. Keď zamieril do AC, neskrýval radosť, pretože bol fanúšikom Rossoneri. "Tomuto klubu som fandil od detstva a tie dva roky som si naozaj užil. Kamkoľvek sme prišli, vždy na nás čakalo veľa fanúšikov. Z futbalového hľadiska som sa toho veľa naučil. Bol som súčasťou základnej zostavy a pravidelne som nastupoval," nechal sa počuť.
Nechýbalo veľa a v Miláne mohol nosiť farby iného tímu, rivala z Interu. Víťaz Ligy majstrov 2010 kúpil o rok neskôr v lete 50 % jeho práv, pričom ho nechal v Janove hosťovať. Na Apeninskom polostrove vtedy bolo tzv. spoluvlastníctvo bežné.
"Len čo ma Inter kúpil, zabudol som hrať futbal. Neviem, kde bol problém, ale nič som s tým nevedel urobiť. Prvých sedem zápasov v novej sezóne som hral katastrofálne, potom ma tréner odstavil. Bola to moja chyba," prezradil v podcaste Boris a Brambor. Janov tak po skončení ročníka odkúpil polovicu práv späť a treba priznať, že urobil dobre.
Slovenský futbalista mal v roku 2015 prestúpiť do Bursasporu, no ako to vo futbale býva zvykom, veci nabrali nečakaný spád. "Môj príchod do Milána sa uskutočnil veľmi rýchlo. Mal som ísť do Turecka, ležal som doma na gauči, keď mi zatelefonovali z klubu, že sa so mnou potrebujú pred tréningom porozprávať. Krátko na to mi zavolalo neznáme číslo, bol to Adriano Galliani, generálny riaditeľ AC Miláno. Okamžite mi prezradil, že o mňa majú záujem a večer sa s nimi mám stretnúť. Dohodli sme sa a zostal som tam," zaspomínal si.
Fanúšikovia Rossoneri ale najskôr neboli príliš nadšení. Ich tím mal posilniť v tom čase veľmi žiadaný stredopoliar Geoffrey Kondogbia z Monaka. Obe strany sa dokonca ústne dohodli na prestupe, no do hry sa na poslednú chvíľu vložil Inter, poslal ponuku za takmer 32 miliónov eur a priviedol ho do svojho kádra. AC si tak "muselo vystačiť" s Kuckom, ktorý stál omnoho menej - tri milióny eur.
Nenápadný futbalista si však v strede poľa milánskeho celku našiel svoje miesto. Klub v tom čase prechádzal obrovskou krízou a díval sa na chrbát suverénnemu Juventusu, ktorý zbieral titul za titulom, navyše sa presadzoval aj v Európe. Rossoneri sa prepadli do stredu tabuľky a v čase Kuckovho príchodu čakali na trofej už štyri roky.
Znechutení priaznivci si čoskoro uvedomili, že rodák z Bojníc nechá na trávniku aj dušu. Za Miláno odohral 68 zápasov a strelil päť gólov. V boji o taliansky Superpohár 2016 sa radoval z víťazstva, navyše premenenou penaltou v rozstrele prispel k triumfu nad Juventusom. Na San Sire teda hrával v chudobnejších časoch, no Milánčania na neho nezabudli, o čom svedčia aj odpovede na sociálnej sieti Reddit na našu otázku, ako si na Kucku po rokoch spomínajú.
"Bol to solídny hráč, určite najlepší v úlohe defenzívneho stredopoliara, akého sme vtedy mali. Dokázal získavať stratené lopty, prerušovať hru súpera a celkom zdatne zakladať protiútoky, čo sa hodilo do nášho vtedajšieho defenzívneho štýlu hry. Povedal by som, že bol typom dôležitého hráča pre každý tím zo stredu tabuľky a veľmi užitočným náhradníkom vo veľkokluboch. Na vrchole svojej formy, keď hral za Miláno, sa stal oporou základnej zostavy a myslím si, že nikdy nesklamal," rozpamätal sa fanúšik Janova.
"Bol som sklamaný, keď ho Miláno predalo. Jeden z mála svetlých bodov tej éry," reagoval priaznivec AC, na ktorého nadviazal ďalší: "Prišiel do Milána, káder za veľa nestál. Vďaka nemu sme vedeli, že máme aspoň jedného takého hráča ako Gattuso, ktorý súperovi pripraví ťažké chvíle. To stačilo. Všetci sme ho milovali."
"Som milanista a pre mňa bol tak trochu idol. Ale možno som zaujatý, pretože prvý gól, ktorý som videl naživo na štadióne, bol jeho a vo všeobecnosti mám rád hráčov podobných Gattusovi, ktorí dávajú tímu všetko. Bol som veľmi smutný, keď odišiel," znel ďalší názor.
Kucka v roku 2017 odišiel do Trabzonsporu, odkiaľ sa do Talianska vrátil a po pôsobení v Parme a Watforde zakotvil doma na Slovensku. V utorok bude chcieť v prestížnej milionárskej súťaži vybojovať v stretnutí s bývalým zamestnávateľom čo najlepší výsledok.