Hoci odchod legendárneho Ancelottiho možno považovať za stratu pre Real Madrid, hráči ako Vinícius Júnior, Rodrygo a Éder Militão budú určite nadmieru spokojní. Endrick možno o niečo menej, ak taliansky lodivod bude nasledovať svoje preferencie z klubového futbalu aj na medzinárodnej úrovni.
Ancelotti bude len štvrtým zahraničným koučom, ktorý prevezme opraty Brazílie. Pred ním sa tejto pocty dostalo Uruguajčanovi Ramonovi Platerovi (1925), Portugalčanovi Jorecovi (1944) a trochu nečakane Argentínčanovi Filippovi Núñezovi (1965). Všetci dohromady však trénovali iba sedem zápasov.
Angažovanie cudzinca a slávneho mena v jednej osobe je poslednou snahou brazílskej federácie zvrátiť obdobie bez úspechu.
Obdiv a rešpekt
Pri myšlienke na majstrovstvá sveta vo futbale sa mnohým fanúšikom vybaví Brazília, ktorá je s turnajom ikonicky spojená. Kanárici však naposledy vyhrali mundial v roku 2002, a preto sa odborník na juhoamerický futbal Tim Vickery pokúsil vysvetliť, prečo sa CBF rozhodla ísť v otázke manažéra iným smerom.
"Ancelotti bol hlavnou voľbou, pretože má bezkonkurenčnú tradíciu úspechov. Vyhral v piatich rôznych krajinách," začal.
Kameňom úrazu pre Brazílčanov sú podľa Vickeryho európske krajiny. "Každé ťaženie od roku 2002 sa skončilo hneď, ako sa vo vyraďovacej fáze stretli s európskym mužstvom. Stalo sa z toho prekliatie, ktoré chcú prekonať. Zároveň je to ďalší dôvod, prečo sa tentoraz rozhodli pre európskeho trénera. Hovoria si: Ak ich chceme nabudúce poraziť, potrebujeme niekoho, kto ich pozná."
Je, samozrejme pravda, že úspech "Dona Carla" ho sprevádzal všade, kde pôsobil. Hoci osemročné pôsobenie v AC Miláno v rokoch 2001 až 2008 nebolo jeho prvým manažérskym krokom (predtým pracoval v Reggiane, Parme a Juventuse), práve s Rossoneri si urobil meno. V sezóne 2002/03 získal double vďaka triumfom v Lige majstrov a Coppa Italia a o rok neskôr oslavoval titul v Serii A.
Druhý triumf v milionárskej súťaži dosiahol v roku 2007 a v nasledujúcom ročníku klub opustil.
Úspechy naprieč kariérou
Ancelotti vo svojej prvej sezóne v Chelsea opäť slávil double, keď v 2009/10 ovládol Premier League a FA Cup. Na to nadviazal v ročníku 2011/2012, keď doviedol Paríž Saint-Germain k prvému ligovému titulu po takmer 20 rokoch.
Nasledovala La Décima, teda desiaty titul Realu Madrid v Lige majstrov a s ním aj víťazstvo v Copa del Rey. Hoci ho následne Florentino Pérez pri kormidle vyhodil, príliš to neľutoval. Okamžite sa presadil aj v Bayerne Mníchov, kde hneď pri premiére v Nemecku (2015/16) získal bundesligový titul.
Úspech sa mu vyhol v Neapole a v Evertone. Po návrate na Santiago Bernabéu však dvakrát získal double, keď opanoval Ligu majstrov a La Ligu. Úspešný návrat do Madridu naznačil, že Ancelotti premení na zlato všetko, na čo siahne.
Vzhľadom na jeho vek a skutočnosť, že v Európe už nemá absolútne čo dokazovať, bude práca v Brazílii zrejme posledným Talianovým pôsobiskom. Obnovením bývalej slávy najväčšej juhoamerickej krajiny by dokonale ukončil svoju slávnu kariéru.
Pre Brazíliu to určite nemôže byť oveľa horšie ako nedávna prehra 1:4 s Argentínou, po ktorej bol prepustený predchádzajúci tréner Dorival Júnior.
Bude musieť obetovať brazílsky kumšt?
Brazíliu preslávil pojem Joga Bonito a s ním spojená pohľadná hra. Pre fanúšikov futbalu v rytme samby bude zaujímavé sledovať, akú taktiku prijme nový kouč, ktorého tímy sa pravidelne vyznačovali ofenzívnym poňatím hry. Zo začiatku by sa mohol prikloniť k prísnejšiemu taktickému štýlu, pričom by hráčom nechal určitú voľnosť. Výsledky a predvádzaná hra by sa na želanie Brazílčanov mohli časom vyvíjať správnym smerom.
Nezabúdajme tiež, že Ancelotti v minulosti pracoval s hráčmi ako Marcelo, Thiago Silva, Kaká a Cafu v rôznych kluboch a dostal z nich a ich spoluhráčov to najlepšie.
Ako tréner získal päť titulov v Lige majstrov, nikto ich nemá viac. Je tiež jediným manažérom, ktorý vyhral ligu vo všetkých piatich najvyšších európskych ligách.
Je jasné, že ako tréner rozumie tomu, kedy nechať ego svojich najlepších hráčov trochu nafúknuť, ale aj tomu, kedy vládnuť železnou rukou. Zamyslite sa, kedy ste videli, že by mu niektorý z jeho hráčov prejavil neúctu?
Táto schopnosť riadiť šatňu bez ohľadu na osobnosti v nej je vzácna, jeho úspechy mu automaticky prinášajú uznanie. Brazílii už nejaký čas chýba takáto autorita a aura.
Pomôže víťazná história?
Ako povedal Vickery, je pozoruhodné, že na niekoľkých majstrovstvách sveta za sebou snaha kanárikov o získanie vytúženej trofeje stroskotala na európskych tímoch. To by mohol byť dostatočný dôvod na angažovanie nie hocijakého lodivoda z Európy, ale toho najlepšieho z hľadiska úspešnosti.
"Je to najlepší tréner v histórii a teraz je pri kormidle najlepšieho národného tímu na planéte. Spoločne napíšeme nové slávne kapitoly brazílskeho futbalu," vyhlásil radostne prezident federácie Ednaldo Rodrigues.
Hoci Ancelottiho posledná sezóna v Madride sa zrejme skončí sklamaním, percento víťazstiev ho stále radí medzi elitných manažérov a v posledných štyroch sezónach v Los Blancos rozhodne obstál.
V ročníku 2021/22 mu 39 víťazstiev z 56 odohraných zápasov prinieslo úspešnosť 69,6 %, o rok neskôr to bolo 38 triumfov z 59 duelov (64,4 %). V sezóne 2023/24 dosiahol pomer výhier 74,5 %, čo je jeho najlepší výsledok za ostatných 10 rokov, keď uspel v 41 z 55 vystúpení. Aj v aktuálnom období sa Ancelottimu podarilo získať 37 výhier z 58 súbojov a drží si 64,4% úspešnosť.
Hoci by bolo prekvapením, ak by v novej práci nebol úspešný, prevzatie manažérskej funkcie na lavičke Brazílie bude veľmi odlišné od toho, na čo je zvyknutý.
Podporovať ho budú Vinícius a spol, čo mu azda uľahčí proces adaptácie, ale pozitívne výsledky budú musieť nasledovať... A to rýchlo.