V tejto časti rozhovoru hovorí del Bosque o všetkom, čo aktuálne obklopuje španielsky futbal. Takisto hodnotí spomínané úspechy s národným tímom.
Don Vicente, veľmi pekne vám ďakujeme, že ste prijali pozvanie. Najprv by sme chceli hovoriť o minulosti. Ako hráč Realu Madrid ste získali deväť titulov, ako tréner až 11. Je Vicente del Bosque synonymom úspechu?
"Bol som v tíme ako Real Madrid, ktorý má vždy blízko k titulom. Pre tento klub je normálne, že vyhrá trofej. Počas tých mnohých rokov, čo som v klube pôsobil, som stihol všetko ako hráč aj ako tréner."
Vráťme sa do roku 2010 a do Južnej Afriky. Mohol by byť gól Andrésa Iniestu vo finále MS jedným z najdôležitejších v histórii španielskeho futbalu?
"Pravdepodobne by sme tu teraz nesedeli, keby Iniesta neskóroval. Takmer určite nie. Keď sme po toľkých rokoch, počas ktorých sme na úrovni národného tímu takmer nič nedokázali, získali titul majstra sveta, bola to skvelá vec."
Ktorý zápas na MS 2010 bol podľa Vás najnáročnejší?
"Všetky boli ťažké. Dôkazom toho je, že výsledok bol vždy veľmi spravodlivý. Čile bolo v základnej skupine veľmi nepríjemné. Už predtým sme mali priateľské zápasy a vždy to bol ťažký súper. Takisto aj Paraguaj vo štvrťfinále mal podobný štýl ako Čile - tlačil nás, fyzicky nás nenechal na pokoji."
Ako ste dokázali viesť veľké svetové hviezdy z Realu, Barcelony a ďalších tímov a dokráčať k titulu z MS 2010?
"Myslím si, že to bolo celkom normálne. V tíme je najlepšie a najdôležitejšie robiť veci, ktorým veríte, vždy so snahou urobiť to s láskou a náklonnosťou k hráčom, ale s vedomím, že futbal má špecialitu, ktorou je vybrať 11 hráčov z 23 - to je vždy problém. Jednoducho robiť to, čo si myslíte, že je pre tím najlepšie. Myslím, že hráči to prijali dobre."
Myslíte si, že Španielsko môže v roku 2026 zopakovať to, čo sa podarilo v roku 2010?
"Myslím si, že sme na ceste k tomu. Ďalšia vec je, že by sme nemali vopred predpokladať, že budeme majstrami sveta, pretože to nie je dobré, to by sme nemali hovoriť. Ale je pravda, že vnútorne si myslím, že všetci Španieli a ešte viac tí, ktorí sú teraz v národnom tíme, majú dobrú šancu byť šampiónmi. Máme hráčov, schému, štýl hry a nemá to nič spoločné s tým, čo sme mali, keď sme vyhrali MS. Môžeme byť blízko k tomu, aby sme to opäť dosiahli."
Sú v súčasnom národnom tíme nejakí futbalisti, ktorých by ste chceli trénovať?
"Mali sme niekoľko veľmi dobrých mien, ale teraz sú tu napríklad Merino, Fabián Ruiz, Rodri.... Hovorím o stredopoliaroch, ktorí sú iní ako tí z roku 2010, ale tiež veľmi dobrí. Najväčší rozdiel medzi súčasnosťou a minulosťou je v tom, že máme dvoch hráčov na krídlach, ktorí sú individuálne veľmi dobrí - Nico Williams a Lamine Yamal."
Sergio Busquets nedávno oznámil, že na konci sezóny MLS ukončí kariéru. Je pre vás synonymom stredopoliara a lídra na ihrisku?
"Pre nás ním vtedy bol. O tom, že Sergio Busquets a Xabi Alonso hrali spolu v strede poľa, sa viedlo veľa sporov preto, že ich ľudia považovali za defenzívnych hráčov. Vieme, že kontroverzie boli aj preto, že jeden bol z Barcelony a druhý z Realu. Čas však pokročil a myslím si, že boli jednou z najdôležitejších súčastí našej hry. Sergio aj Xabi boli tí, ktorí robili všetko dobre, dosť mysleli na tím. Kým sa nedokáže opak, čo sa nám nepodarí dokázať, myslím si, že boli na svojom poste najefektívnejšou voľbou."
Čo znamená pre španielsky futbal spoluorganizovanie MS 2030?
"Myslím si, že je to veľmi dobré. Sme v krajine, ktorá je otvorená svetu. Z futbalového hľadiska je to veľmi dobre hodnotené."
Ešte späť k MS 2026 - Argentína s Messim alebo Portugalsko s Ronaldom? Obaja budú pravdepodobne hrať svoj posledný šampionát...
"Sú to dve hviezdy a mali sme šťastie, že sme sa v španielskom futbale mohli tešiť desať rokov, keď jeden hral za Real a druhý za Barcelonu. Sú to pre nás veľké veci a nemôžeme poznať budúcnosť, ale bude dobré, že obaja ako hviezdy, ktorými boli a stále sú, ešte môžu hrať na majstrovstvách sveta."
Xavi, Fábregas, Alonso, Arbeloa, Iraola... mnohí z hráčov, ktorých ste mali v národnom tíme, teraz majú skvelú trénerskú kariéru. Žiadal vás niekto z nich o radu?
Nie, myslím si, že v osobnej rovine je každý taký, aký je, a mal by sa rozvíjať podľa svojich predstáv. Čo sa týka futbalu, každý máme svoje predstavy, čo by sme mali robiť, ako by sme mali tréningy priblížiť tomu, čo potom prenesieme do zápasu. Inými slovami - trénujte tak, ako budete hrať. Viem si predstaviť, že každý bude mať svoj vlastný štýl, a keďže mali toľko trénerov, od každého z nich niečo pochytili."
Myslíte si, že je Andoni Iraola ako tréner pripravený ísť do väčšieho tímu, než je Bournemouth?
"Beriem to ako niečo dobré pre španielsky futbal. To, že existujú baskickí tréneri ako Arteta, ktorí môžu ísť do zahraničia, a že môžeme vyvážať talenty, je dobré. Predtým sme mali nedostatky, pretože naša generácia neovládala dobre angličtinu, ale pre španielsky futbal je skvelé, že môžu ísť do zahraničia. Nemali by sme sa báť ísť do preč, práve naopak. A verím, že to umožňuje španielskemu futbalu rozvíjať sa."
Sú tréneri ako vy, Carlo Ancelotti, Guus Hiddink a potom tréneri ako Pep Guardiola, ktorý je prakticky každú sezónu inovátorom a snaží sa prinášať nové veci. Kam smeruje súčasný futbal a ako sa dá porovnať s tým, čo bolo predtým?
"Futbal je ako svet biznisu, ktorý sa tiež vyvíja. Vo svete biznisu som laik, ale chápem, že sa vyvíja. Dokonca aj jazyk sa vyvíja. Jazyk, ktorý sme používali pred niekoľkými rokmi, upadá a objavujú sa nové slová, ktoré znamenajú to isté, ale je to evolúcia, ktorá si vyžaduje, aby sme sa každým dňom prispôsobovali."
Boli ste aj trénerom Besiktasu, aké máte na toto obdobie spomienky? Darilo sa Vám v Istanbule?
"Áno, z mnohých dôvodov. Veľmi si vážim turecký futbal i ľud. Moje pôsobenie tam trvalo 10 mesiacov a zažili sme skvelé časy. Bola to skvelá príležitosť žiť v Európe a každý deň trénovať napríklad v Ázii. Chcem povedať, že sme každý deň chodili z európskeho Istanbulu do ázijského Istanbulu, pretože športová časť Besiktasu bola v Ázii.
Bol to tím, ktorý nosím v srdci a ktorý som mal veľmi rád. Teraz sledujem zápasy Besiktasu. Bol to aj veľmi dobrý krok na osobnej úrovni, cez inštitút Cervantes sme sa zoznámili s jedným človekom. Nemôžem sa k tomu nevyjadriť, pretože mi pomohol, aby môj syn, ktorý mal postihnutie, mohol byť veľkým dieťaťom, a inštitút Cervantes nám venoval pozornosť, za ktorú mu budem vždy vďačný po celý život."
Sledujete tímy, ktoré ste v minulosti trénovali?
"Samozrejme. Stáva sa, že je pre mňa ťažšie vyjadriť svoj názor na ne, pretože nechcem patriť medzi bývalých trénerov, ktorí sa vo svete futbalu správajú negatívne, chcem patriť medzi tých, ktorí sa správajú dobre".
Ako teraz vnímate futbal a ako odpočívate? Vidíte teraz oveľa menej zápasov alebo oveľa viac, ako keď ste boli tréner?
"Rovnako. Teraz som napríklad sledoval štyri zápasy, ktoré sa hrali. Venoval som im pozornosť a dobre viem o všetkých stretnutiach, ktoré sa hrajú. Rád si ich pozriem sám."
Keď sledujete zápasy, napadne vám, že by ste mohli urobiť nejaké zmeny?
"Nie, nemám žiadnu nostalgiu. Pozerám futbal, pretože sa mi páči a pretože ma baví, nie preto, aby som premýšľal, čo by som urobil, keby som bol tréner."