Boj o šampionát sa vtedy Oceánska futbalová konfederácia (OFC) rozhodla uskutočniť formou turnaja. Jeho víťaz sa mal následne stretnúť s piatym tímom juhoamerickej kvalifikácie v zápase o miesto na záverečnom turnaji. Zúčastnilo sa, možno prekvapivo, hneď 10 národných výberov z Oceánie. Jednu zo skupín hostila Austrália, druhú Nový Zéland, tradične dva najsilnejšie tímy tamojšej zóny.
Prvého menovaného čakali súboje s Fidži, Tongou, Samoou a Americkou Samoou, zatiaľ čo austrálski All Whites sa pripravovali na stretnutia s Tahiti, Šalamúnovými ostrovmi, Vanuatu a Cookovými ostrovmi. Už názvy súperov napovedajú, že sa schyľovalo až k neúctivo jednoznačným duelom.
Tonga - Austrália 0:22
V úvodnom kole prvej kvalifikačnej skupiny sa favorizovaná Austrália stretla s Tongou, malým ostrovným štátom s populáciou okolo 100-tisíc obyvateľov. Hostiteľ turnaja zostrelil súpera rozdielom 22 gólov a prekonal do tej doby platný medzinárodný rekord (20:0) z februára 2000, keď Kuvajt v kvalifikácii na Ázijský pohár zničil Bhután.
John Aloisi, vtedy útočník Coventry City v Premier League, strelil šesť gólov. V zápase však nastúpili aj ďalšie známe osobnosti z najvyšších európskych súťaží - napríklad duo Craig Moore a Tony Vidmar zo škótskeho Glasgowa Rangers. Gary Phillips (tréner Tongy) vtedy spochybnil potrebu Austrálie povolávať toľko hráčov z Európy.
"Keď sčítate celkovú hodnotu kádra Socceroos a vydelíte ju piatimi, dostanete celkovú ekonomiku Tongy," vtipkoval. S humorom však meranie síl nebral kouč austrálskeho tímu Frank Farina, ktorý ho označil za "trápne".
Austrália - Americká Samoa 31:0
Nový rekord vydržal iba dva dni. Austrália 11. apríla 2001 rozdrvila Americkú Samou 31:0. Súper bol považovaný za jedného z vôbec najslabších na svete, pretože od svojho vstupu do FIFA v roku 1998 prehral všetky oficiálne medzinárodné zápasy. Pre predstavu - pred duelom patrilo Austrálii v rebríčku 75. miesto svetového rebríčka, zatiaľ čo oponent na 203. mieste nastupoval do stretnutia ako vôbec najslabšie mužstvo zo všetkých.
Zverenci trénera Tonyho Langkildeho navyše na kvalifikačný turnaj prileteli s náhradníkmi. Pre problémy na pasovej kontrole totiž mohol z pôvodného 20-členného kádra nastúpiť len jediný hráč. Do úvahy nepripadal ani výber do 20 rokov, pretože väčšina jeho členov v tom čase skladala maturitnú skúšku.
Langkildemu nakoniec nezostala iná možnosť než povolať juniorov, vrátane troch 15-ročných chalanov, a zostaviť provizórnu jedenástku s vekovým priemerom 18 rokov. Niektorí z nich podľa kouča nikdy predtým neodohrali celý 90-minútový zápas.
Národný výber Americkej Samoy nemohol byť ani zďaleka konkurencieschopný. Pred historickým debaklom s Austráliou prehrali ostrovania na turnaji aj s Fidži 0:13 a so Samoou 0:8.
Austrálsky útočník Archie Thompson, vtedy pôsobiaci v tíme Marconi Stallions, proti nim dokonca prekonal svetový rekord v počte gólov strelených jedným hráčom v medzinárodnom dueli, keď skóroval rovno 13-krát. Po rekordnom výprasku prehrala Americká Samoa aj svoj posledný súboj s Tongou 0:5 a v skupine skončila na poslednom mieste s celkovým skóre 0:57.
Impulz k zmene
Najmä 31-gólová nádielka, ale aj celý oceánsky turnaj viedli zástupcov FIFA k debatám, či nezmeniť doterajší formát kvalifikácie. Bolo navrhnuté, že papierovo slabšie mužstvá by mohli najskôr zohrať vzájomné stretnutia v predkolách, aby sa zabránilo podobne nevyrovnaným stretom. Myšlienka sa uchytila hneď v budúcom kvalifikačnom cykle a Austrália navyše v roku 2006 vyriešila problém nedostatočnej konkurencie prechodom do Ázijskej futbalovej konfederácie.
A posledná konfrontácia silných proti slabým v Oceánii? Socceroos bez problémov vyhrali všetky súboje a zvládli aj duel s víťazom druhej skupiny Novým Zélandom. Darilo sa im aj v prvom medzikontinentálnom barážovom zápase proti Uruguaju, keď Juhoameričanov zdolali 1:0. V odvete však neuspeli (0:3) a napriek vyprodukovaným rekordným debaklom sa na majstrovstvá sveta 2002 nekvalifikovali.