Rozstrely zo značky pokutovéhé kopu však vo futbale neexistovali až do roku 1970 a jeden z hlavných impulzov na ich zavedenie sa udial pred 57 rokmi, a to 5. júna 1968.
Predĺženie, odvety i hod mincou
Predtým, ako sa penaltový rozstrel stal štandardným faktorom rozhodnutia, mal futbal na nájdenie víťaza mozaiku rôznych spôsobov, no žiadny z nich nebol úplne uspokojivý. Vo vyraďovacích súťažiach sa zápasy, ktoré sa po predĺžení skončili nerozhodne, často museli opakovať v iný deň. Tento systém bol logisticky komplikovaný a na náročných turnajoch jednoducho nepraktický.
V niektorých súťažiach, najmä na medzinárodných podujatiach s obmedzeným časovým rámcom, sa používali alternatívne metódy. Ak ani predĺženie nedokázalo rozhodnúť o víťazovi, ako posledná možnosť sa použilo žrebovanie či hod mincou.
Najznámejší príklad sa vyskytol na ME 1968, keď sa semifinálový zápas Talianska a Sovietskeho zväzu skončil po 120 minútach výsledkom 0:0. Bez gólov a možnosti odvety rozhodol o postupe Talianov hod mincou, čo bolo rovnako neuspokojivé pre fanúšikov ako pre hráčov.
Ani samotné finále nenašlo úspešnejší tím v riadnom hracom čase. Taliansko sa v Ríme stretlo s Juhosláviou a zápas sa skončil rezultátom 1:1 po predĺžení. Podľa pravidiel sa celé finále muselo opakovať. O dva dni neskôr sa mužstvá stretli znova - tentoraz Taliani vyhrali 2:0 a získali svoj prvý veľký medzinárodný titul.
Semifinále a finále ME 1968 boli okamihy, keď sa zrazu ukázala potreba rozhodujúcejšej a zručnejšej metódy. Tento moment poukázal na to, že vo futbale chýba správna metóda rozhodovania a pripravil pôdu pre zavedenie penaltového rozstrelu, ktorý odvtedy vyvoláva oslavy aj kontroverzie.
Zavedenie penaltového rozstrelu
Myšlienka rozhodnúť zápas sériou pokutových kopov bola navrhnutá niekoľkokrát už pred Eurom 1968, ale až v roku 1970 bol tento koncept oficiálne prijatý. Mužom, ktorému sa často pripisuje zásluha na vývoji moderného formátu rozstrelu, je nemecký rozhodca Karl Wald. Ten túto myšlienku predložil Bavorskému futbalovému zväzu v roku 1970. Rýchlo sa presadil v domácich súťažiach a čoskoro sa začal testovať aj v medzinárodných zápasoch.
UEFA zaviedla penaltový rozstrel v európskych súťažiach od sezóny 1970/71. Prvým oficiálnym súbojom na najvyššej úrovni, ktorý sa rozhodol až v penaltovom rozstrele, bol duel medzi maďarským Honvédom a škótskym Aberdeenom v Pohári víťazov pohárov v septembri 1970.
Zavedený formát rozstrelu prebrala aj FIFA. Prvým veľkým medzinárodným turnajom, na ktorom ho futbalový svet videl, boli ME 1976. Finále tohto turnaja medzi Československom a Západným Nemeckom sa skončilo slávnym gólom Antonína Panenku, ktorý sa stal legendárnym. Skutočnosť, že išlo o jeden z prvých veľkých penaltových rozstrelov, robí Panenkovu trefu ešte obdivuhodnejšou.
Chvíle slávy i zlomených sŕdc
Od svojho zavedenia priniesli penaltové rozstrely ikonické a emóciami nabité momenty histórie futbalu. Od ohromujúcich úspechov až po zdrvujúce porážky sa zapísali do športových dejín.
Finále MS 1994: Brazília - Taliansko
Jeden z najikonickejších prvých rozstrelov sa odohral na MS 1994. Finále v Pasadene bolo prvým titulovým duelom svetového šampionátu, v ktorom rozhodoval penaltový rozstrel. Po bezgólovej remíze zvíťazila Brazília 3:2 na penalty.
Zlom priniesol moment, keď talianska hviezda Roberto Baggio prestrelila svoju záverečnú penaltu. Tento pokus sa stal symbolom krutej povahy rozstrelov - jeden kop môže naštartovať alebo zničiť kariéru.
Finále Ligy majstrov 2005: Liverpool - AC Miláno
Po tom, ako Liverpool dokázal vyrovnať z nepriaznivého stavu 0:3 v zápase, ktorý sa stal známym ako "zázrak z Istanbulu", si vynútil predĺženie a nakoniec v dramatickom rozstrele porazil AC Miláno 3:2. Bol to príbeh, ktorý pozdvihol klub z mesta Beatles a upevnil status rozstrelu ako javiska futbalovej mytológie.
Rozstrely a ich budúcnosť
Napriek týmto pamätným momentom zostáva penaltový rozstrel kontroverzný. Kritici tvrdia, že redukuje tímový šport na sériu individuálnych duelov, ktoré neodrážajú celkový výkon. Iní sa domnievajú, že je to vhodná skúška nervov a zručností pod tlakom.
Objavili sa návrhy na alternatívy, ako sú zlaté góly, predĺžený čas alebo dokonca štatistické algoritmy, ale žiadna z nich nenahradila dramatickosť a jasnosť, ktorú poskytuje rozstrel. Aj keď nikdy nebude úplne spravodlivý, stal sa neoddeliteľnou súčasťou moderného futbalu. Či už sa naň pozeráte cez prsty, alebo zadržiavate dych na tribúne, jedno je isté - žiadny iný moment v hre tak dokonale nevystihuje tenkú hranicu medzi agóniou a eufóriou.