Pre lepšie vcítenie sa do atmosféry sprevádzajúcej spomínaný večer treba najskôr pochopiť hlboko zakorenenú rivalitu medzi týmito dvoma národmi. Športové napätie síce v priebehu rokov rástlo, jeho pôvodné korene však tkveli v bolestnej histórii druhej svetovej vojny. Nacistická okupácia počas konfliktu zanechala v dušiach Holanďanov jazvy, ktoré siahali ďaleko za hranice politiky. Premietli sa aj do futbalu.
Toto napätie dosiahlo športový vrchol vo finále majstrovstiev sveta v roku 1974. Silní Oranjes na čele s legendárnym Johanom Cruyffom, považovaní za štýlovejších a inovatívnejších, sa vtedy museli v Mníchove skloniť pred domácim pragmatickým a nekompromisným výberom.
O 14 rokov neskôr sa Holanďania dočkali aspoň čiastočnej odplaty, keď Nemcov opäť na ich pôde vyradili v semifinále európskeho šampionátu. A o dva roky neskôr uvažovali aj o úspechu na svetovej scéne. Na oboch stranách bolo dosť dôvodov na tlejúcu nevraživosť.
Do spomínaného osemfinále MS 1990 vstupovali oba tímy nabité hviezdami. Holandskí úradujúci majstri Európy sa mohli pochváliť napríklad triom z AC Miláno - Ruud Gullit, Marco van Basten a práve Rijkaard. Nemci kontrovali obdobným trojlístkom z konkurenčného Interu - Lothar Matthäus, Andreas Brehme a Jürgen Klinsmann. Boli disciplinovaní a odhodlaní.
Napätie bolo zrejmé od prvého hvizdu. Fauly pribúdali rýchlo a ani jeden výber neprejavoval veľký záujem o fair-play. Rozhodujúci moment prišiel v 22. minúte. Rijkaard bol potrestaný žltou kartou za ostrý zákrok na Völlera a keď potom okolo faulovaného bežal, pľuvol mu do vlasov.
Nemecký útočník sa na to sťažoval rozhodcovi, aj on však dostal žlté napomenutie. Pri následnom trestnom kope potom skončil v holandskom pokutovom území na trávniku. Podľa vlastných slov preto, aby sa vyhol zrážke s brankárom Hansom van Breukelenom.
Záber, ktorý sa preslávil
Rijkaard a Van Breukelen to však videli inak a Völlerov pád si vyložili ako simulovanie v snahe získať penaltu. Obaja reagovali nahnevane a prvý menovaný situáciu ešte vyostril tým, že Nemcovi zakrútil uchom a dupol mu na nohu.
Rozhodca už mal ich konfliktu dosť a oboch hráčov vylúčil. Keď dvojica výtržníkov opúšťala ihrisko, Rijkaard pľuvol Völlerovi do vlasov druhýkrát.
Záber jeho sliny mieriacej na nič netušiaceho súpera (ktorý je zároveň titulnou fotografiou tohto článku) sa stal ikonickým. Aj po desaťročiach zostáva jedným z najznámejších momentov histórie majstrovstiev sveta.
Zápas potom pokračoval s oboma tímami v desiatich. Nemecko nakoniec vyhralo 2:1 gólmi Klinsmanna a Brehmeho, Ronald Koeman už len v závere za Holandsko znížil z penalty.
Nemecko následne turnaj vyhralo, keď vo finále porazilo Argentínu. Pre Oranjes bol predčasný koniec horký, zvlášť po sľubnom výkone a potenciáli, ktorý ukázali dva roky predtým na majstrovstvách Európy.
Pozoruhodné je, že v nasledujúcich rokoch sa Rijkaard aj Völler uzmierili. V neskorších rozhovoroch o incidente dokonca žartovali, čo dokazuje to, že čo sa stane na ihrisku, by na ňom malo aj zostať.