Je to váš životný úspech, ktorý by vás možno aj dojal?
"Neboli to žiadne potoky sĺz, ale trochu mi zvlhli oči. Čo si budeme hovoriť. Je to najväčší športový úspech môjho života a mám z neho veľkú radosť. Chcem sa poďakovať hráčom, ktorí boli fantastickí počas celej prípravy aj v oboch zápasoch. Viera, že to dokážeme, rástla každou hodinou. To, čo sme zažili počas kempu, bolo presne to, čo som si predstavoval o pôsobení v národnom tíme. A chcel by som poďakovať aj divákom, pretože bez nich by sme to nedokázali. Bola to spoločná sila všetkých hráčov a fanúšikov. A nesmiem zabudnúť ani na realizačný tím a ďalších pomocníkov. Je to náš úspech."
Keď ste v zime prišli k tímu, vyslovili ste slová o tom, že mužstvo nie je rozhárané a že ide o to, aby sa v hráčoch zapálil oheň. To sa vám aj podarilo. Môžete bližšie opísať, ako tento proces prebiehal a čo ste vlastne priniesli, že sa zmenila mentalita mužstva?
"Na túto otázku je ťažké odpovedať. Ako dostať z ľudí viac ako možno predtým... Myslím si, že návštevy všetkých hráčov a zimné kempy, ktoré sme absolvovali, boli nesmierne dôležité. Boli sme tvárou v tvár a hovorili o veciach otvorene. Čo sa nám páči a čo nie. Chlapci nám dali svoje názory a ich spätná väzba bola nečakane silná. Sami uznali, že výkony nestačili a že to nie je dobré. Apelovali sme na nich, že ak chceme začať novú éru a dosiahnuť úspech, budeme musieť odhodiť egá a vydať sa inou cestou."
Inou?
"Ak nie, sme stratená generácia. Odfúknutá a vyhorená. Nemáme lepšie schopnosti ako naši súperi. Nemôžeme si myslieť, že bez obetí to pôjde samo. Proti Dánsku sme opäť trpeli. Hrali sme to, čo sme mali hrať. Museli sme ukázať silného tímového ducha, nasadenie, bežecký výkon, agresivitu a taktické prevedenie. Viem, že proti Írsku nám taktika nevyšla, nevykonali sme všetko tak, ako sme chceli. Malo to byť iné. Prispôsobili sme sa súperom a trochu sme spanikárili. Takže to sú veci, ktoré poznáme a na ktorých musíme stavať. Bez toho to nedokážeme."
Čaká nás teda ešte trochu pohľadného futbalu?
"Samozrejme, ak splníme tieto základné veci, potom je tu priestor na viac hravosti. V tomto smere musíme byť lepší a veriť, že sa môžeme zlepšiť. Na druhej strane, s takýmito súpermi to nie je jednoduché. Videli ste Dánov tancovať na lopte ako tanečníkov... Napriek tomu sme ich dokázali spomaliť. Chceli sme hrať vyššie, občas sa nám z toho podarilo vymaniť, najmä na začiatku. Vedeli sme, že nemôžeme len ležať a čakať. Sily máte iba na určitú časť hry. Nevydržia večne. Potom to už bolo o individuálnom výkone a defenzíve. A, samozrejme, o štandardkách. V tých sme dobrí. Ale inkasujeme aj veľa gólov. To sa mi nepáči."
Zápas opäť rozhodol penaltový rozstrel. Verili ste po skúsenostiach s Írskom, že to bude podobné?
"V žiadnom prípade. Je to úplne iný šport. Verím svojim hráčom, že v sebe nájdu špeciálnu silu, ktorá nám pomôže. Ideme si za tým, kopali sme penalty, takže sme dúfali, že za to budeme odmenení."
Ako veľmi vás pokutové kopy vyčerpali?
"Trpel som rovnako ako hráči na ihrisku. Pozeráte sa na hodiny, ubieha to pomaly... Keď sme viedli 2:1, veril som, že nepríde na penalty, ale nedokázali sme ubrániť štandardku. Boli tam nejaké bloky a nevedeli sme sa dostať k strelcovi. Takto to už chodí. V tom je čaro štandardiek. Penalty vám však energiu nepridávajú, ale vysávajú ju. A u mňa to bude pokračovať aj dnes v noci (smiech)."
Keď ste s Plzňou vyhrali titul, nechali ste si urobiť tetovanie. Ako to oslávite teraz a nepošlete niečo do reštaurácie, kde ste sa prvýkrát stretli s Pavlom Nedvědom a Zdeňkom Grygerom?
"Oni musia niečo poslať mne, nie ja im. V prvom rade. A po druhé, nerozmýšľal som, ako to budem oslavovať. Nemyslím si, že si budem opäť značkovať telo. To by nebolo ani vkusné pre staršieho muža."
Ako dôležité bolo rozhodnutie zvoliť Ladislava Krejčího za kapitána?
"Každý líder má svoj spôsob vedenia a ako som spoznal Ladisa, ten jeho je výnimočný. Som si istý, že Tomáš Souček odviedol skvelú prácu aj predtým, ale ja som pri tom nebol. Zdedil som danú situáciu a rozhodol som sa, že už nebudem meniť pásky. Ukázalo sa, že je to Láďa a bol to hit."
Ukázal však Souček, že je pre tím stále dôležitý?
"Jeho úloha sa nezmenila, len už nemá pásku. Pre mňa bol, je a bude dôležitým hráčom. Na druhej strane som každému povedal, že nikto nemá v zostave isté miesto."
Aká bude teraz pozícia Vladimíra Daridu?
"O tom rozhodne on sám. Myslím si, že keď sme sa dohodli na baráži a postúpili, možno by chcel pokračovať... Stále na ňom hľadáte nejaké vši, ale neviete, akú úlohu a prínos má v kabíne. Na to ešte nikto neprišiel. Je to futbalista ako remeň a stále má pridanú hodnotu ako líder."
Krejčí ako kráľ Letnej, veľký Kováč a smrť hviezdy
Môžete to trochu rozviesť?
"Uplatňuje svoje skúsenosti. Možno už nie je kapitán, ale jednoducho príde do kabíny a je vidieť, že je to rešpektovaný človek, ktorý keď niečo povie, tak to rezonuje. Tímu jeho prítomnosť nesmierne pomohla."
Česká republika nebola na majstrovstvách sveta už 20 rokov. Niektorí ľudia vo federácii už možno ani netušia, aké to je byť na takomto turnaji. Ale máte šťastie, že máte okolo seba manažéra Nedvěda, asistenta Jaroslava Plašila a člena výkonného výboru FAČR Grygeru. Ako veľmi vám pomohli pri plnení vašej úlohy?
"Sú pre nás nesmierne cenní. Majú skúsenosti, ale dôležité bolo, ako chceli postup a ako ho dokázali preniesť na mužstvo. Veľmi dobre vedia, čo znamená mať takúto štafetu a že je to životná skúsenosť, takže hráčom priali všetko dobré a snažili sa ich motivovať. Na tím to malo určite pozitívny vplyv. Keď máte okolo seba ľudí, ktorí si tým prešli, hráči potom o niečo viac veria vo svoje argumenty."
Mali by ste byť najstarším trénerom v histórii majstrovstiev sveta. Čo si o tom myslíte?
"Myslel som si, že budem druhý najstarší, ale podľa toho, čo som čítal, Dick Advocaat skončil a už tam nebude, takže to budem ja. Je to pre mňa česť. Vážim si to."
Ako vnímate všetko, čo sa teraz okolo vás deje, a čo na to vaše okolie, keď toto leto opäť odídete?
"Neustále mi pípa telefón. Mám už asi 150 správ, takže asi tak... Verím, že si teraz užijem s chlapcami a potom si vydýchnem. Mám naplánovaný jeden lekársky zákrok, ale menší, nebojte sa, pôjdem do Mexika. Teda, dúfam... Je to ešte ďaleko. Potom budem musieť vziať svoju ženu na dovolenku. Plánovali sme ju a ponuka zväzu nám ju tak trochu skrížila. Jednoducho som ju musel prijať. Takže v apríli si pár dní oddýchneme a potom sa budem musieť opäť pripravovať."
Premýšľali ste o svojich skupinových súperoch?
"Niekto si možno myslí, že je to ľahká skupina, ale ja nie. Bude to ďalšia náročná misia. Skúsenosti z histórie českého futbalu však hovoria, že ak sme považovaní za outsidera, môžeme prekvapiť. Keď som mal jedenásť rokov, boli to majstrovstvá sveta 1962. Náš tím išiel do Čile zosmiešňovaný a podceňovaný a nakoniec sme sa stali vicemajstrami sveta. Tým nechcem povedať, že je to tento rok v našich silách, ale určite tie zápasy odohráme lepšie ako napríklad baráž."