Pred dvoma rokmi to pritom vyzeralo, že kariéra najmladšieho debutanta v írskom drese od Robbieho Keana upadá. Teraz je z neho hráč, ktorý za štyri dni strelil päť reprezentačných gólov, posunul Írsko do baráže a v 96. minúte v Budapešti rozhodol o triumfe. Aký vplyv mali jeho zásahy na írsku spoločnosť, dokazuje napríklad účet dublinského letiska na sociálnej sieti X, ktorý sa premenoval na Medzinárodné letisko Troya Parrotta.
Detstvo medzi panelákmi, kde futbal býva cestou von
Parrottov príbeh sa nezačína v akadémii veľkoklubu, ale na betónových dvoroch sídliska Mary’s Mansions na severe Dublinu. "Stále hrával futbal. Museli sme ho dať do nejakého klubu, inak by sa nudil. A tu sa deti nesmú nudiť," povedala už pred šiestimi rokmi pre Irish Independent jeho mama Jennifer.
Jej slová nie sú nijako prehnané. V prostredí, ktoré poznačili drogy aj gangy, je futbal naozaj často únikom. Rovnako ako kedysi Wes Hoolahan či boxerka Kellie Harringtonová, aj Parrott mal šťastie na rodinu a komunitu, ktorá ho držala v bezpečí.
Bezpečné prostredie sa okolo neho vytvorilo najmä v klube Belvedere FC, kde sa dostal pod vedenie Austina Skellyho, bývalého hráča írskej ligy, a Darragha O’Reillyho. "Bol to pouličný futbalista. Od začiatku mal v sebe niečo navyše. A hlavne nechcel byť ničím iným než hráčom," spomínal Skelly.
Veľký dojem zanechal už v jedenástich rokoch, keď jeho tím cestoval na žiacky turnaj do Nemecka. Belvedere sa stretol so slávnymi klubmi ako Werder Brémy, Kaiserslautern, Hertha BSC či Stuttgart. "Troy hral prvýkrát proti tímom na takejto úrovni a turnaj úplne ovládol. Po skončení sme si s Darraghom sadli a neverili tomu, čo sme videli. Bol jednoznačne najlepším hráčom celého turnaja," opísal Skelly.
Rýchly štart, pomalšie dospievanie
Už ako šestnásťročný pútal pozornosť najväčších anglických celkov. Nakoniec ho získal Tottenham, fanúšikovia o ňom hovorili ako o novom Robbiem Keanovi a on sa skutočne pred šiestimi rokmi v priateľskom dueli s Novým Zélandom stal najmladším debutantom od legendárneho írskeho kanoniera.
Lenže potom prišiel stret s realitou. Parrott nakukoval do seniorského futbalu, ale na pozícii útočníka mal v Spurs obrovskú konkurenciu v podobe Harryho Kanea, ktorý už vtedy patril medzi najlepších zakončovateľov sveta. Príležitosť dostal v Ligovom pohári proti Colchesteru, kde sa však ani on, ani celé mužstvo gólovo nepresadilo a po penaltovom rozstrele favorit vypadol.
Situáciu ešte zhoršilo, že Parrott nevyužil niekoľko sľubných šancí. Ani vtedajší manažér José Mourinho mu to neuľahčil. "Nemyslím si, že Parrott je nový Harry Kane. Je to len mladý chalan, ktorý na sebe musí pracovať," povedal po zápase skúsený portugalský tréner.
Parrott na sebe pracoval, no výsledky neprichádzali. Postupne hosťoval v Millwalle, Ipswichi, MK Dons a Prestone, ale výraznejšie sa strelecky presadil len v treťoligovom Milton Keynes. Talent mal, jeho kariéra sa však začala nebezpečne podobať príbehom mnohých mladých hráčov, ktorí sa snažia presadiť, ale neuspeli.
Holandský reštart
Zlom nastal až vtedy, keď sa rozhodol zmeniť prostredie. Odišiel do Rotterdamu, kde v prvoligovom Excelsiore konečne dostal priestor a herný štýl Eredivisie mu vyhovoval. Nasúkal sedemnásť gólov za sezónu a zrazu sa začal prebúdzať Parrott, o ktorom sa hovorilo ako o veľkom talente írskeho futbalu. Ten, o ktorom nemeckí tréneri tvrdili, že je lepší než všetci v jeho veku. Ten chalan, ktorý sa nebál nikoho.
Po úspešnom hosťovaní sa rozhodol pre definitívny prestup. AZ Alkmaar zaplatil 8 miliónov eur a Parrott mal veľkú motiváciu ukázať svoj talent. "Myslím, že AZ je pre mňa skvelý klub na ďalší rozvoj," zdôraznil vtedy pre klubový web.
A naozaj je. Dvadsať zásahov v prvom ročníku, výborný štart do ďalšieho, keď sa aj po zranení kolena dokázal rýchlo vrátiť na úroveň, ktorá z neho robí jedného z najžiadanejších útočníkov Eredivisie. Celkovo od príchodu do Holandska v roku 2023 nastrieľal v lige tridsať gólov a presadzuje sa tiež v pohároch. Od príchodu do Alkmaaru skóroval už päťdesiatkrát.
Hrdosť v národnom drese
Vďaka talentu prešiel Parrott všetkými kategóriami írskeho národného tímu a vždy to pre neho bola prestížna záležitosť. "Nech ho povolali na akýkoľvek zraz, od pätnásťročných po seniorský výber, vždy do toho dal sto percent," povedala jeho mama.
A aj keď v reprezentácii dlho zahadzoval veľké šance, očakávalo sa, že raz príde zápas, ktorý to zlomí. Nikto však netušil, že sa to stane práve v novembri tohto roka.
Dva zápasy, päť gólov, jeden hrdina
Nádeje Írov na postup aspoň do baráže boli pred posledným reprezentačným zrazom v tomto roku veľmi malé. Prehrali v Portugalsku aj nečakane v Arménsku a keďže v prvom domácom zápase len remizovali s Maďarskom, museli posledné dva vyhrať.
Najskôr to boli Portugalci v Dubline. Parrott dal dva góly a Írsko zaznamenalo výhru 2:0, ktorá však stále nič neznamenala. Udržala však nádej, na ktorú už takmer nikto neveril. A potom Budapešť. Tri trefy, posledná v šiestej minúte nadstavenia, v poslednom útoku. Zo stavu 1:2 v posledných desiatich minútach na 3:2. Vo svete športu sa slovami epický, nezabudnuteľný či legendárny často plytvá. V tomto prípade ani tie nestačia.
Po veľkých oslavách sa Írsko v pondelok zobudilo s vedomím, že hrá baráž o svetový šampionát prvýkrát od roku 2002, keď sa nakoniec prebojovalo na turnaj v Japonsku a Kórei. A môže za to chalan z Buckingham Street, ktorý pri ostatnej účasti Írska na majstrovstvách sveta mal len štyri mesiace.