Zatiaľ je známych 42 účastníkov záverečného turnaja, ďalších šesť miest je ešte v hre a šancu majú aj trpaslíci. Lístky a víza do USA sa začali vybavovať začiatkom júna, pričom poslední postupujúci z kvalifikácie budú známi v marci.
Kapverdy
Malé súostrovie v Atlantiku je skôr turistickou destináciou než futbalovým rajom. Žiadny z hráčov národného tímu nepôsobí v domácej súťaži a približne polovica z nich sa narodila v iných krajinách. Pedro Leitão Brito však zostavil výber, ktorý si v africkej kvalifikácii počínal veľmi sebavedomo. A po tom, ako doma zdolal favorizovaný Kamerun, bola cesta do Ameriky otvorená.
Kapverďanom pomohol veľmi bizarný gól, keď v Líbyi dohnali dvojgólové manko - strela Cabrala takmer z polovice ihriska prekĺzla pomedzi nohy domáceho brankára Al Wuheeshiho. Potvrdenie postupu potom prišlo doma výsledku 3:0 so Svazijskom. V tom okamihu boli Kapverdy s počtom obyvateľov 600 000 druhou najmenšou krajinou, ktorá sa kedy kvalifikovala na MS.
Curacao
V polovici novembra však prišla na rad ešte menšia krajina. Karibský ostrov Curacao má rozlohu len 444 km², žije na ňom necelých 200 000 obyvateľov a najpopulárnejším športom je bejzbal. Vôbec prvý oficiálny zápas odohral futbalový národný tím v roku 2011, keďže Curacao bolo predtým súčasťou Holandských Antíl. Reprezentáciu teda tvoria väčšinou hráči, ktorí získali skúsenosti v Eredivisie alebo inde v Európe.
V rozhodujúcom súboji stredoamerickej kvalifikácie potrebovalo Curacao aspoň remízu na ihrisku Jamajky. V šiestej minúte nadstavenia však nastala situácia, po ktorej domáci takmer kopali penaltu.
Nakoniec prišiel na rad VAR a na jeho základe salvádorský rozhodca Ivan Barton rozhodol, že striedajúci útočník Antonisse odkopol loptu z nohy Nicholsona čisto. Uľavilo sa aj trénerovi Dickovi Advocaatovi.
Známy holandský kouč nemohol byť s tímom Curacao počas zápasu o zostup z rodinných dôvodov a mužstvo zveril do rúk svojho asistenta Cora Pota. Ten misiu zvládol a po dueli priznal, že sa s Advocaatom nemohol spojiť zrejme pre preťažené linky a zavolá mu ráno. Pravdepodobne vedel, že oslavy budú dlhé.
Haiti
S Curacaom sa spája aj postup ďalšej karibskej krajiny. Dlhých 52 rokov čakalo Haiti na veľkú slávu, jeho účasť na MS 1974 bola spojená s menom kanoniera Emanuela Sanona, ktorého neskôr časopis France Football zaradil medzi 100 legiend majstrovstiev sveta.
Moderný príbeh krajiny je trochu nejasný. Od atentátu na prezidenta Jovenela Moiseho v roku 2021 ju zmietajú násilnosti. Hlavné mesto Port-au-Prince ovládajú gangy, ktoré od marca 2024 nikoho nepustili ani na Národný futbalový štadión.
Haiti odohralo všetky svoje domáce vystúpenia kvalifikácie MS vo Willemstade na ostrove Curacao. Tím trénera Sébastiena Migného z neho v rozhodujúcej fáze urobil nedobytnú pevnosť, pričom ani raz neinkasoval. A po tom, ako hráči doma zdolali Nikaraguu 2:0, len na svojich mobilných telefónoch sledovali, či sa zápas Hondurasu so Salvádorom skončí tak, ako sa skončiť mal...
Uzbekistan
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Uzbekistan stal jednou z dôležitých stredoázijských republík, ale na futbalovej scéne skôr upadal. Sedem pokusov kvalifikovať sa na MS sa skončilo neúspechom, ale ôsmy už vyšiel. Bieli vlci získali rozhodujúci bod vďaka bezgólovej remíze na pôde Spojených arabských emirátov. O päť dní neskôr potom plný štadión sledoval ich presvedčivé víťazstvo 3:0 nad Katarom na štadióne v Taškente.
Azizbek Turgunboev okorenil zápas nádherným gólom, ale na jeho delovku si dnes spomenie len málokto. Svet skôr pobavil sprievod, ktorý pre tím zorganizoval prezident krajiny Šavkat Mirzijojev. Po zápase odovzdal všetkým futbalovým hrdinom ako darček luxusné elektromobily.
Trénera Timura Kapadzeho všetci potľapkávali po pleci, ale štyri mesiace po postupe ho nahradil Talian Fabio Cannavaro. Uzbecká futbalová ikona musela prijať pozíciu asistenta.
Jordánsko
Futbal je v Jordánsku už dlho najpopulárnejším športom. Hrá sa v rušných uliciach Ammánu a na pieskom pokrytých poliach vidieckych dedín. Dlhé desaťročia bola cesta na najslávnejší turnaj nesplniteľným snom. Jordánci boli blízko v roku 2014, keď sa dostali do interkontinentálneho play-off, ale proti skúsenému a hviezdami nabitému Uruguaju nemali šancu.
Krajinu, ktorú preslávilo Mŕtve more (vnútrozemské jazero ležiace 420 metrov pod úrovňou mora), v minulosti trénovali také osobnosti ako Oscar Tavares, Ray Wilkins či Harry Redknapp. Ale až miestni odborníci Hussein Ammouta a Jamal Sellami dostali národný tím na úspešnú vlnu.
Hrdinom kvalifikačného duelu v Ománe (3:0) bol strelec hetriku Ali Olwan, ale pochvalu si zaslúžia aj zákroky krídelníka Mousu Tamariho, pravdepodobne najlepšieho jordánskeho futbalistu súčasnosti a opory francúzskeho Rennes.
Prvýkrát v histórii sa na MS kvalifikoval aj Katar, pokiaľ sa jeho účasť v roku 2022 prostredníctvom hostiteľskej krajiny nepočíta. Uspela aj Panama, ktorá sa vráti po ôsmich rokoch.
Viac šancí pre outsiderov
Ďalších šesť tímov z futbalovo rozvojových krajín je stále v hre vďaka medzikontinentálnej kvalifikácii. Postúpil do nej Irak gólom z penalty, ktorá bola nariadená 17 minút po uplynutí oficiálneho času zápasu (so SAE 2:1).
Nažive sa drží aj Surinam, ten po zbabranom dueli na pôde Guatemaly (3:1) dostal druhú šancu vďaka patriotizmu domáceho tímu. Nicolas Samayoya nechcenou hlavičkou do vlastnej siete v čase 90+3. min poslal holandskú kolóniu do baráže na úkor Hondurasu.
Kongo sa pre zmenu dostalo do play-off vďaka neskorej penalte v stretnutí s favorizovanou Nigériou. Tréner Éric Chelle sa nedokázal zmieriť s krutým koncom a počas rozstrelu obvinil súpera z vykonávania čiernej mágie a dokonca použil slovo "voodoo".
Bolívia naopak dostala príležitosť napriek tomu, že v juhoamerickej kvalifikačnej skupine vyhrala len šesť zápasov z 18 a mala hrozivú bilanciu 17-35. Nová Kaledónia a Jamajka môžu stále snívať o majstrovstvách sveta. Balkánske krajiny Kosovo a Severné Macedónsko majú šancu v európskej baráži.