Zatiaľ čo zdvihnúť posvätnú trofej pre víťaza šampionátu je snom každého tímu, stať sa najlepším strelcom znamená pre útočníka nezmazateľný zápis do futbalovej histórie. Tento titul získali niektoré z najväčších hviezd – Brazílčan Ronaldo, Portugalčan Eusébio či Nemec Gerd Müller.
Kto však drží rekord v počte gólov na jednom turnaji? Ako sa menili pravidlá v priebehu desaťročí? A ktoré legendy ovládli tabuľku strelcov od úplného začiatku?
V článku nájdete kompletnú históriu, štatistické prehľady aj niektoré príbehy víťazov Zlatej kopačky.
Historický vývoj trofeje
Počas prvých 50 rokov konania majstrovstiev sveta bol najlepší strelec len zaznamenaný v štatistikách, žiadnu oficiálnu trofej nezískal. To sa zmenilo až v roku 1982, keď bola v spolupráci s nemeckou obuvníckou firmou Adidas zavedená tzv. Zlatá kopačka. O 28 rokov neskôr FIFA spätne uznala všetkých najlepších strelcov od roku 1930 za víťazov tohto ocenenia.
Spolu s najprestížnejšou cenou sa od začiatku udeľovania odovzdáva aj Strieborná a Bronzová kopačka pre druhého a tretieho najlepšieho strelca. Z Talianska si v roku 1990 odniesol striebornú Tomáš Skuhravý za päť gólov. Víťazný Talian Salvatore Schillaci dal len o jeden viac.
Prvý víťaz, najviac gólov a česká stopa
Prehľad TOP strelcov majstrovstiev sveta začína Guillermom Stábilem v roku 1930. Argentínsky útočník nastrieľal osem gólov, pričom do úvodného zápasu turnaja vôbec nenastúpil a do zostavy sa dostal až po zranení spoluhráča. Pri svojom debute však nasúkal Mexiku hetrik, ďalšie dva góly pridal proti Čile, v semifinále skóroval proti USA a vo finále poslal svoj tím do vedenia 2:1. Napokon sa však tešili domáci Uruguajčania.
Druhým víťazom sa stala ľavá spojka československého útoku Oldřich Nejedlý. Bývalý kanonier Sparty strelil na majstrovstvách sveta v Taliansku v roku 1934 päť gólov a doviedol národný výber až do finále. Tam mu cestu skrížila domáca reprezentácia vedená najväčšou hviezdou turnaja Giuseppem Meazzom. Finále sa nakoniec po predĺžení skončilo víťazstvom Talianska 2:1.
Rekord v počte presných zásahov na jednom šampionáte drží Francúz Just Fontaine, ktorý v roku 1958 dosiahol v šiestich dueloch 13 rozvlnení siete, a to dokonca v požičaných kopačkách od spoluhráča, pretože jeho vlastné sa rozpadli. Odvtedy sa podarilo dosiahnuť dvojciferný počet gólov v jednom ročníku už len Nemcovi Gerdovi Müllerovi, ktorý na svetovom šampionáte 1970 strelil 10 gólov.
Rozhodujúce kritériá
V minulosti si hráči pri rovnakom počte zárezov ocenenie delili. Stalo sa tak napríklad v roku 1962, keď šesť futbalistov strelilo štyri góly, alebo v roku 1994, keď mali Rus Oleg Salenko a Bulhar Christo Stoičkov po šesť zásahov.
Aby bol vždy určený len jeden víťaz, FIFA zaviedla poradie podľa týchto kritérií:
1) Asistencie. Prednosť má hráč s vyšším počtom gólových prihrávok.
2) Odohrané minúty. Ak je rovnaký aj počet asistencií, víťazí hráč s menším počtom odohraných minút.
Práve tieto pravidlá rozhodli o držiteľovi Zlatej kopačky v roku 2010. Štyria hráči vtedy strelili päť gólov, no ocenenie získal vďaka trom asistenciám Nemec Thomas Müller. Španiel David Villa a Wesley Sneijder z Holandska mali na konte len jednu.
Ostatný súboj o Zlatú kopačku: Mbappé vs. Messi
Finále majstrovstiev sveta v Katare v roku 2022 medzi Argentínou a Francúzskom nebolo len bojom o titul, ale aj priamym súbojom o Zlatú kopačku. Pred vystúpením mali obaja konkurenti na konte päť napnutí siete a vďaka väčšiemu počtu asistencií viedol Lionel Messi pred Kylianom Mbappém. Počas samotného merania síl sa vedenie niekoľkokrát menilo.
Messi premenil v 23. minúte penaltu a dostal sa na čelo. Mbappé ho však vďaka dvom gólom v priebehu 97 sekúnd v záverečnej desaťminútovke základného času preskočil. Argentínsky kapitán potom v predĺžení opäť skóroval a vrátil sa na prvé miesto, lenže Mbappé v 118. minúte zavŕšil hetrik, dosiahol celkovo osem gólov a získal Zlatú kopačku. Tým však len zmiernil svoju bolesť, keďže Francúzsko vo finále napokon prehralo na penalty.
Kompletný zoznam víťazov Zlatej kopačky na majstrovstvách sveta
2022 – Kylian Mbappé (Francúzsko) 8
2018 – Harry Kane (Anglicko) 6
2014 – James Rodríguez (Kolumbia) 6
2010 – Thomas Müller (Nemecko) 5
2006 – Miroslav Klose (Nemecko) 5
2002 – Ronaldo (Brazília) 8
1998 – Davor Šuker (Chorvátsko) 6
1994 – Oleg Salenko (Rusko), Christo Stoičkov (Bulharsko) 6
1990 – Salvatore Schillaci (Taliansko) 6
1986 – Gary Lineker (Anglicko) 6
1982 – Paolo Rossi (Taliansko) 6
1978 – Mario Kempes (Argentína) 6
1974 – Grzegorz Lato (Poľsko) 7
1970 – Gerd Müller (NSR) 10
1966 – Eusébio (Portugalsko) 9
1962 – Flórián Albert (Maďarsko), Valentin Ivanov (ZSSR), Garrincha (Brazília), Vavá (Brazília), Dražen Jerkovič (Juhoslávia), Leonel Sánchez (Čile) 4
1958 – Just Fontaine (Francúzsko) 13
1954 – Sándor Kocsis (Maďarsko) 11
1950 – Ademir (Brazília) 8
1938 – Leonidas (Brazília) 7
1934 – Oldřich Nejedlý (Československo) 5
1930 – Guillermo Stábile (Argentína) 8