Prvý gól histórie
V roku 1930 vyzeral svet úplne inak než dnes, no futbal bol už vtedy veľmi obľúbenou hrou. Prvý mundial v Uruguaji priniesol začiatok športovej revolúcie a jeho súčasťou bolo aj Francúzsko. Miestny futbalový zväz bol dá sa povedať ešte v plienkach, vznikol v roku 1904 a na prvých MS nepatril medzi favoritov.
Súčasťou tímu bol aj Lucien Laurent, rodák zo Saint-Maur-des-Fossés pri Paríži. Členom národného tímu bol už v roku 1928 na letnej olympiáde, ale neodohral ani jeden zápas. O dva roky neskôr sa na neho už šťastie usmialo a v 19. minúte duelu s Mexikom sa postaral o vôbec prvý gól majstrovstiev sveta, keď efektným volejom rozvlnil sieť. Francúzsko síce vyhralo 4:1, no po prehrách s Argentínou a Čile na turnaji skončilo.
Laurent bol amatérskym futbalistom a privyrábal si v továrni Peugeotu. Zamestnávateľ mu udelil neplatené voľno aby sa mohol k reprezentácii pripojiť. Cesta loďou Conte Verde do Južnej Ameriky trvala až 15 dní, počas ktorých hráči trénovali priamo na palube.
Asi ani samotný aktér nemohol tušiť, čo sa mu v spomínanom meraní síl podarilo dokázať. Hoci bol nominovaný aj na MS o štyri roky neskôr, zranenie ho vyradilo z hry. V drese Les Bleus odohral len desať zápasov a okrem historického gólu skóroval už len raz, proti Angličanom v máji 1931.
V zajatí
Počas druhej svetovej vojny sa v mnohých európskych krajinách bežný život takpovediac zastavil. Výnimkou nebol ani Laurent, ktorý narukoval do francúzskej armády a strávil tri roky ako väzeň v Sasku pod dohľadom vojakov nacistického Nemecka. Počas vojny prišiel o väčšinu svojho majetku vrátane historického dresu z roku 1930.
"Našťastie, všetky moje spomienky zostali tu, pevne uložené v kúte mojej starej hlavy. Tie mi nikto ukradnúť nemôže," prehovoril po rokoch.
Ani po ukončení konfliktu však na futbal nezanevrel. Po prepustení v roku 1943 hral za Besançon RC, kde neskôr pôsobil ako tréner a v tomto meste si otvoril aj piváreň, ktorú prevádzkoval až do svojej smrti.
Utajená legenda
Príbeh Laurenta nebol dlho príliš známy, resp. sa mu nevenovala veľká pozornosť. Ako plynul čas, situácia sa začala meniť a príbeh v tom čase už dôchodcu zaujal čoraz viac ľudí. On však zostal skromný.
"Náš brankár vykopol loptu na stredného obrancu, ten ju prihral nášmu pravému krídelníkovi (Ernestovi Libératimu). On obišiel obrancu a poslal center, ktorý sa mi podarilo z voleja z asi 12 metrov upratať do rohu," opísal Laurent historickú chvíľu v rozhovore pre The Independent.
"Vtedy som si samozrejme nemohol predstaviť, aký význam bude ten gól mať. Ani sme nevedeli, či majstrovstvá sveta prežijú. Pamätám si, že keď som sa vrátil domov, v novinách o tom bola len drobná zmienka," prezradil pre Inside Fifa.
Kruh sa uzavrel
Francúzsko chcelo v roku 1998 na domácom šampionáte konečne uspieť. To, čo sa nepodarilo slávnej generácii Michela Platiniho, dokázal kouč Aimé Jacquet a jeho hviezdna zostava.
Veľký triumf mužstva Zinedina Zidana či Didiera Deschampsa sledoval aj Laurent, ktorý bol v tom čase posledným žijúcim členom kádra z roku 1930. Keď Francúzsko porazilo Brazíliu 3:0 a získalo svoj prvý titul, Laurent to vnímal ako symbolické uzavretie kruhu, ktorý on sám gólom do siete Mexičanov otvoril. Hoci mal vtedy už 90 rokov, víťazstvo emotívne prežíval.
Po úspešnom finále sa mu v hlave zobrazovali momenty z minulosti. Zatiaľ čo jeho generácia hrala v Uruguaji pred necelou tisíckou divákov na nedokončenom štadióne, v roku 1998 sledoval zaplnený Stade de France a milióny fanúšikov v uliciach.
Zachoval si však aj kritický pohľad na moderný futbal, vadilo mu niekoľko vecí, predovšetkým simulovanie a celkové správanie hráčov. V roku 2005 nás navždy opustil vo veku 97 rokov.
Lucien Laurent sa stal stelesnením éry, keď sa hral futbal pre radosť či večné momenty a nie pre peniaze. Počas života bol akýmsi mostom medzi generáciami, ktorý razil krédo, že skutočné hodnoty sú v hlave, nie v trofejach.
