Slovensko - Čierna Hora 2:2
Pekarík nastúpil v základnej zostave a na ľavom rukáve mal kapitánsku pásku. Odohral 22 minút a za obrovského potlesku v stoji, ktorý mu venovala Košická futbalová aréna, sa rozlúčil s reprezentačnou kariérou. Pred výkopom spievala slovenský hymnu manželka Lujza.
"Úžasné pocity. Neskutočné. Jeden z najcennejších momentov v celej mojej kariére. Veľmi ďakujem všetkým fanúšikom. Boli fantastickí. Nejako takto som si to vysníval a viac ani nemohol chcieť. Ľudia boli od prvej minúty pri nás, pri mne. Veľmi mi to pomohlo, že som tých 22 minút zvládol. Užil som si to," usmieval sa 39-ročný veterán v mixzóne pri mikrofóne Šport STVR.
Ako Peter Pekarík priznal, pred výkopom si prechádzal množstvom emócií. "Bolo to veľmi emotívne. Dostával som stovky správ od fanúšikov, známych, kamarátov a rodiny. Keď som však išiel na ihrisko, všetko zo mňa opadlo. Chcel som si užiť každú jednu minútu spolu s chalanmi, ktorí mi taktiež veľmi pomohli. Myslím, že to dopadlo dobre," nadviazal odchovanec Žiliny.
Paradoxne, hneď po úvodnom góle Boženíka mohol rozjasať tribúny práve Pekarík. Loptu vykopával súper z čiary. "To by bola krásna čerešnička na torte (smiech). Som vďačný za všetko, za tie posledné minúty v tomto drese. Veľmi si to vážim," pokračoval skromne a vďačne.
Svoju kariéru v najcennejšom drese odštartoval 10. decembra 2006 v priateľskom vystúpení so Spojenými Arabskými Emirátmi. Definitívne ju uzavrel v piatok 5. júna 2026 v Košiciach, keď štafetu, po 138 zápasoch, prenechal 21-ročnému Hugovi Pavekovi.
"Povedal som mu, aby si to hlavne užil. V reprezentácii začína, má obrovský potenciál. To isté aj Peťo Kováčik. Veľmi sa mi páčili nielen v zápasoch, ale aj v tréningoch. Držím im palce, aby tu zapustili korene a zažívali krásne chvíle," poprial do mikrofónu Športu STVR šťastie nastupujúcej generácii aj na jeho poste.