Hrnčár pôsobí v belgickom Denderi, ktorý sa v uplynulom ročníku v pozícii nováčika udržal v tamojšej najvyššej súťaži. "Trvalo to trocha dlhšie, ale dočkal som sa, to je hlavné. Po tejto sezóne to však bolo zaslúžené, desiate miesto je pre nováčika veľký úspech," povedal pravý obranca, ktorý vie operovať aj na krídle i v strede poľa.
V uplynulom súťažnom kolotoči zaznamenal štyri góly a šesť asistencií. "Myslel som si, že to bude v nováčikovskej sezóne ťažšie. Povyhrávali sme však duely s náročnými súpermi, ako napríklad Anderlecht. Boli sme v tabuľke aj hore, ale pre nás bolo kľúčové, že sme sa nedostali do červenej zóny," zhodnotil.
Naposledy prišiel do reprezentácie ako náhradník za útočníka Ivana Schranza, v tom čase pôsobil v Slovane aj na pravom krídle. "Nie je to pre mňa až taký rozdiel, ten je v úlohách. Moderný obranca musí útočiť, ale aj brániť. Mne nerobí problém ani jedno, v Slovane som hral 90 % zápasov ako pravý obranca a v Belgicku skoro všetky duely ako wingback," priblížil.
Hrnčár sršal na zraze v Senci sebavedomím. "Nemám 20 ani 21 rokov, nikto by ma nemal považovať za mladého a neskúseného hráča. Mám skúsenosti zo Slovenska aj Belgicka, čo asi nie každý čakal. Mám tam dobré čísla, tak prečo nebyť sebavedomý," vravel odhodlane.
Žilinský rodák je odchovancom Slovana, kde pôsobili aj jeho otec Norbert (1998-2004) a starý otec Viliam (1964-1965). Prvý menovaný zaznamenal aj dva reprezentačné štarty proti Poľsku a Rumunsku. "Nebol som nervózny, ale chcel som tu byť. Je to určite česť, ale mám formu a darí sa mi. Otec sa veľmi potešil, to asi ani nemusím komentovať," dodal navrátilec do národného dresu.