Američania mali na sebe dresy s červenými a bielymi vodorovnými pruhmi, ktoré pripomínali vlajúcu vlajku. Išlo o zjavnú poctu dresom z domácich MS 1994 so zvislými červeno-bielymi pruhmi. Belgičania si obliekli nové dresy so svetlým pozadím s odtieňom frozen blue a ružovými i bielymi prvkami, čo bola pocta surrealistickému maliarovi Renému Magrittovi. Výsledkom bolo, že z väčšej diaľky sa hráči iba ťažko rozpoznávali. Obe kombinácie boli svetlé.
"Bolo to určite náročné, keď bolo treba spraviť rýchle rozhodnutie na ihrisku. Nedokázali ste v tej chvíli určiť, kto je kto. Bolo to akoby 50 na 50. Nedalo sa hrať na jeden dotyk. Keď ste mali loptu na kopačke, museli ste si nechať viac času, aby ste sa rozhodli, čo v danej chvíli spraviť," vravel Weston McKennie.
Podľa Americkej futbalovej federácie si oba tímy vymenili informácie ohľadom dresov dávno pred zápasom. Dresy schválili aj rozhodcovia. Belgicko si v domácich stretnutiach zvyčajne oblieka červené dresy, druhý dres USA je tmavomodrý s jemným hviezdnym vzorom a červeným lemom. USA ho plánujú použiť v utorkovom prípravnom zápase proti Portugalsku.
Hoci sa zmätky prejavili už počas prvého polčasu, ani jeden tím nemal na štadióne alternatívne sady dresov, ktoré by si mohli hráči prezliecť počas prestávky. Rozlišovacím prvkom tak zostali trenírky - hráči USA mali na sebe modré, Belgičania biele. Američania mali biele ponožky a Belgičania modré.
Futbalisti sa pred stretnutím nestarali o dizajn dresov. "Nevedel som, ako vyzerajú, až kým sme si nevyzliekli predzápasové súpravy. Potom som to zbadal a všetci sme zostali trochu šokovaní," priznal Pulisic.
"Často sa stalo, keď som dostal loptu, že som sa pozrel hore a nevedel som sa oprieť o žiadny základ. Zvyčajne sa orientujete podľa farby dresu. Tak to funguje. A keď sú podobné, je to pre nás náročné," dodal.