Koncom januára ste sa stali novou posilou Zlatých Moraviec. Ako sa celý príchod zrodil?
"Nejaké náznaky prišli už v lete, ale napokon som sa rozhodol pokračovať v Starej Ľubovni. Hneď po jesennom vzájomnom zápase mi zavolal generálny manažér Marek Ondrejka. Mali záujem, no chceli počkať, kým sa doklepnú veci ohľadom realizačného tímu. K finálnej dohode preto prišlo počas tejto zimy."
Vo farbách Starej Ľubovne ste strávili jeden a pol sezóny. Čo s odstupom času hovoríte na túto kariérnu kapitolu?
"Vlani sme boli nováčikom, čomu zodpovedali ciele. Do prebiehajúceho ročníka sme už vstupovali o čosi skúsenejší. V oboch sezónach sa stretla vynikajúca partia a dobrí tréneri. Veľká škoda, že sa to pred koncom aktuálnej jesennej časti takto pokazilo. Prvých päť či šesť kôl nám vyšlo, siahali sme na vrchné poschodia. Potom prišli iné okolnosti, ku ktorým sa nechcem vyjadrovať. Odzrkadľovalo sa to na výkonoch a výsledkoch."
Redfox sa pohybovali na spodných pozíciách tabuľky, ViOn naopak patrí medzi ašpirantov na postup. Pridáva hráčovi takáto zmena motiváciu?
"V oboch prípadoch je citeľný nejaký tlak. Pre mňa je výhodou, že už som pracoval s tlakom v Starej Ľubovni. Dúfam, že ma to zocelilo a zároveň mi to pomohlo do ďalšej kariéry. Zlaté Moravce hrajú o viac, je tu väčšia konkurencia. Na tréningoch Ľubovne nás bolo 15-16 hráčov, tu sme zakaždým minimálne 20, niekedy aj 24. Menia sa priority, mám však väčšiu motiváciu trénovať a zlepšovať sa každým dňom."
Máte za sebou prvé týždne na novej adrese. Čo zatiaľ hovoríte na zázemie a všetko okolo klubu?
"Pán majiteľ tu bezpochyby vytvoril prvoligové podmienky, ktoré dlhodobo udržiava. Futbalovo je to vynikajúce prostredie pre rozvoj mladého hráča. Mrzí ma jedine, že mesto je trochu menšie. Nemáme až toľko možností, preto každý deň po tréningu chodíme hrať s chalanmi karty. Ale aspoň sa môžeme stopercentne sústrediť na šport."
Na lavičku ViOn-u počas zimy zasadol Jiří Vágner. Už ste s ním viedli nejakú debatu o tom, aké budú vaše úlohy?
"Pán tréner vštepuje do mužstva svoj systém. Veľmi sa podobá tomu, aký som kedysi hrával v Žiline. Vďaka tomu viem, kde približne sa pohybovať. Za sedem týždňov sme spravili viditeľný progres. Zrkadlo príde až v nedeľu, keď pre nás vypukne samotná súťaž. Chcem podávať zodpovedné výkony – či už ako člen základnej zostavy, alebo ako striedajúci hráč. Som pripravený akýmkoľvek spôsobom pomôcť mužstvu k vytúženému cieľu. Ambíciou je postúpiť medzi elitu, to môžeme dokázať iba ako tím."
Bližšie to budete mať aj k bratovi Marcovi, ktorý hráva v Žiline. Čo na to hovoríte?
"Nemal to vždy ľahké, musel si prejsť náročnými chvíľami. Aktuálnu rolu v mužstve si vytrpel. Stáva sa z neho postupom času výborný futbalista. Hrávame na podobných pozíciách a hoci som starší, veľakrát si navzájom radíme. Veľmi mu fandím nielen preto, že je to môj brat. Vidím, ako tvrdo na sebe pracuje. Dokonca aj počas víkendov, keď si príde domov oddýchnuť. V Žiline je tvrdá konkurencia, nepresadí sa tam ktokoľvek. Klub odvádza fantastickú prácu."
Váš brat niekoľkokrát nastúpil za B-mužstvo šošonov. Hrozí teda, že sa stretnete vo vzájomnom súboji...
"Už sme neraz dúfali, že to vyjde. Raz ma však vyradilo zranenie, potom zasa on nebol nominovaný na zápas. Stále nás to nejako obchádza. Každý hráme za seba, takže si nič nedarujeme napriek tomu, že sme rodina. Po záverečnom hvizde sa všetko vráti do starých koľají, nech je mamina spokojná (smiech)."
Obaja máte talianske mená. Kde spočívajú tieto korene?
"Otec je Talian, pochádza z Verony, mama je Košičanka. Máme dvojité občianstvo a obaja výborne rozumieme taliančine, takisto vieme slušne komunikovať."