O sebe
"Môj prvý kontakt so svetom futbalu prišiel približne pred 15 rokmi. Začali sme pracovať v Talleres de Córdoba v Argentíne, v mojom rodnom meste, keď jeden náš veľmi dobrý priateľ prevzal vedenie klubu a zostavil tím veľmi mladých ľudí, s ktorými sme ho začali riadiť. Bola to šialená jazda, veľká divočina, všetko sa dialo strašne rýchlo. Napriek tomu sme dosiahli všetky dôležité ciele. Pôsobil som tam ako výkonný a prevádzkový riaditeľ. Svoju cestu sme začínali v tretej argentínskej lige, približne za štyri roky sme sa dostali do prvej a dokonca hrali Copa Libertadores."
O Maďarsku
"S kolegom Andrésom sme hľadali príležitosť kúpiť nejaký klub. Mali sme pocit, že máme potenciál opäť niečo dokázať. Najskôr sme sa pozerali v Uruguaji, potom sme skúmali taliansku Seriu C a Seriu B... A zrazu sa zo dňa na deň objavila možnosť prevziať klub v Maďarsku. Na začiatku to bol trochu bláznivý nápad, pretože pre nás z Argentíny bolo veľmi náročné vôbec začať uvažovať o maďarskom klube. Nevedeli sme nič o lige, krajine ani jazyku. Napriek tomu sme v tom rýchlo rozpoznali veľmi dobrú príležitosť. Obrovskú šancu. Objavili sme krajinu, ktorá je futbalu veľmi otvorená a má infraštruktúru, akú je ťažké nájsť aj vo väčších európskych krajinách. Štadióny v Maďarsku sa pokojne môžu porovnávať s piatimi najlepšími ligami sveta, tým som si úplne istý. Miestna súťaž bola v čase, keď sme do nej vstupovali, v období veľkej zmeny. To bolo niečo, čo zásadne ovplyvnilo naše rozhodovanie."
O Argentíne
"V Argentíne kluby nemajú súkromných majiteľov. Každé štyri alebo päť rokov si ľudia volia, kto bude prezidentom, a vlastníkmi klubu zostávajú samotní ľudia – podporovatelia, fanúšikovia, ktorých nazývame členovia. Napríklad celky ako Talleres alebo Belgrano, čo sú kluby z môjho mesta, majú okolo 50 až 60 tisíc členov, ktorí každé štyri roky rozhodujú o tom, kto ho povedie. To je jeden z najväčších rozdielov medzi týmito dvoma svetmi, pretože pojem majiteľ nie je v Argentíne niečo, na čo by sme boli zvyknutí."
O prijatí fanúšikmi
"Úprimne, začiatky neboli vôbec jednoduché. Sme prví Argentínčania, respektíve Juhoameričania, ktorí v Maďarsku kúpili futbalový klub, takže to pre miestnych bolo asi naozaj zvláštne. A my sme to chápali, vedeli sa vcítiť do toho, čo cítili oni, pretože nie je jednoduché, keď prídu dvaja cudzinci z Argentíny a začnú rozhodovať o klube, s ktorým sú miestni ľudia spätí celý život. Ale práve to, že sme zvyknutí riadiť kluby v Argentíne s veľkým zapojením ľudí, kde klub patrí fanúšikom, viedlo k tomu, že ľudia v Zalaegerszegu a v celom regióne veľmi rýchlo pochopili našu víziu. Naozaj chceme, aby boli všetci súčasťou klubovej rodiny, aby sa podieľali na každodennom živote a chode. Ľudia naše myšlienky pochopili, stotožnili sa s nimi a sú veľmi trpezliví."
O stávke na mladých hráčov
"Sme klub, ktorý je primárne zameraný na rozvoj mladých hráčov. Myslíme si, že v správnom prostredí sa môžu naozaj výrazne posúvať. Máme trénera, ktorý je na túto prácu pripravený a v Zalaegerszegu vytvárame prostredie, ktoré rozvoju pomáha. Chceme byť tím, ktorý je kreatívny, šikovný na prestupovom trhu, dokáže vyhľadávať mladé talenty po celom svete, priviesť ich, rozvíjať, starať sa o nich vo všetkých možných aspektoch a potom, samozrejme, posunúť ďalej na trh v momente, keď je to správne rozhodnutie pre všetky strany."
O rozpočte
"Máme jeden z najnižších rozpočtov v lige, určite patríme medzi dva alebo tri najmenšie. Je to však vedomé, zámerné rozhodnutie. Pochopili sme, že nemusíme míňať šialené peniaze, aby sme boli konkurencieschopní. A myslím, že to aj dokazujeme – aktuálne sme na siedmom mieste a herne sa stále zlepšujeme. Naše financie sú čoraz stabilnejšie, čo je pre nás nesmierne dôležité. Vytvoriť finančne zdravý klub nie je vo futbalovom svete vôbec jednoduché. Dnes môžeme povedať, že sme oveľa stabilnejší ako pri našom príchode. Sme opatrnejší, zodpovednejší. Snažíme sa držať nízky rozpočet a byť skôr kreatívni a rozumní, než ísť cestou bezhlavého míňania. Najskôr vždy hľadáme to najlepšie riešenie, až potom sa posúvame ďalej."