Michal, výbornú jeseň vám pokazili tri prehry v závere. Čo sa stalo?
"Ťažko povedať. Skôr či neskôr to však muselo prísť. Začalo sa to zápasom v Podbrezovej, ktorý nám herne ani výsledkovo nevyšiel. Potom sme to mali zvládnuť doma s Ružomberkom. Škoda neuznaného gólu, to nás vyrušilo z koncentrácie a zbytočne sme dostali na 1:2. Myslím si, že do druhého zásahu, ale aj po ňom, sme hrali fajn. Na Slovane to bol ťažký duel, opäť sme do neho zle vstúpili a doťahovali sme už neskoro. Škoda, že na záver jesene prišla takáto séria, ale na druhej strane aj dobre, pretože máme čas sa z toho poučiť. Vieme, že musíme byť pripravení v každom jednom stretnutí, pretože súperi sa na nás zodpovedne chystajú."
Napriek tomu sú bodové rozdiely na čele veľmi nízke, takže stále je to riešiteľná situácia.
"V tejto fáze sezóny je v podstate jedno, či ste na prvom alebo štvrtom mieste. Bodový odstup nie je až taký veľký. Koniec koncov, čakajú nás ešte vzájomné zápasy, takže všetko ostáva otvorené. O to lepšie, že to bude veľmi zaujímavé aj pre fanúšikov."
Vládlo po poslednom zápase so Slovanom v kabíne skôr sklamanie?
"Zdržal som sa na jednom, druhom, treťom rozhovore o niečo dlhšie a v kabíne už potom nikto nebol, čiže neviem, ale čo si môžem dovoliť za seba povedať, tak netreba z toho robiť vedu. Jasné, že keď posledný duel pred sviatkami prehráte, nálada je horšia, no sezóna je napriek tomu stále nad očakávania. Bodová strata na čelo tabuľky nie je veľká."
Keď sa spätne vrátite k svojmu príchodu do Žiliny, aký bol začiatok na novej adrese?
"Zaujímavý. Ako som už spomínal, do Žiliny ma volal jeden tréner, prišiel som za iného a nakoniec ma trénuje tretí. Možno je škoda, že tréner Staňo neprišiel skôr, aj na stretnutia s Rakówom. Prvé polčasy oboch zápasov boli slušné a škoda, že som sa tam už nepresadil aj ja. Mal som šance, vytváral som ich, výsledok mohol byť lepší. Vypadli sme a potom sme sa sústredili na ligu."
Ako sa zmenila vaša rola na ihrisku v porovnaní s Košicami?
"Keď to teraz spätne hodnotím, som menej v hre. Mám určite možno o polovicu menej prihrávok ako v Košiciach. Vtedy som pôsobil na kľúčovejšej pozícii medzi defenzívou a ofenzívou, teraz je to iná rola. Nie som až tak často v hre, ale paradoxne som sa tak nastavil, alebo je to zhodou okolností, šťastia či niečoho iného, že v kľúčových momentoch, keď sa rozhoduje, som riešil situácie veľmi dobre. Preto mi aj naskákali čísla."
Očakávali ste, že môžete mať až takéto dobré čísla?
"Úprimne, vôbec. Popravde to asi nikto nemohol očakávať. Ani ľudia z vedenia, spoluhráči, tréneri a ani ja sám. Je to super, dávali sme veľa gólov, chalani premieňali šance. Veľa z nás má naozaj zaujímavé čísla, čo je výborné a treba v tom pokračovať."
Navyše, veľakrát ste boli na začiatku akcií, ktoré sa skončili gólom...
"Áno, rád sa pohybujem medzi líniami. Chalani ma dobre navnímali, vedia, že viem hru nečakane zrýchliť. Dobre to dopĺňajú, majú kvalitu a vedia vyriešiť situácie vo finálnej fáze. Dobre si to sadlo a tak to aj vyzeralo na ihrisku."
Ktoré vlastnosti trénera Staňa sú podľa vás dôvodom, že ste mali dobrú jesennú časť?
"Myslím si, že hlavne svojou ľudskosťou. Je samozrejme náročný, čo sa týka určitých vecí. Aj mne chvíľu trvalo, kým som niektoré veci pochopil a stotožnil sa s nimi tak, aby prinášali osoh. Vidí futbal podobne ako ja, podobne ako tréner Skuhravý, čo mi vyhovovalo a vyhovuje. Zároveň má takú prirodzenú autoritu."
Proti Trenčínu ste dali svoj prvý hetrik v Niké lige. Aké to boli pocity?
"Bol to super pocit. Už v prvom polčase som mal šance, ktoré som nevyriešil dobre, potom som mal aj trochu šťastia, lopta sa mi tam poodrážala. Prvá strela bola chytateľná, pri druhej sa to odrazilo od Iľka a napokon som to zakončil penaltou. Hlavne tam boli moji rodičia, manželka so synom a priatelia, ktorí si to užili."
Skôr ste v jednom rozhovore hovorili, že po narodení syna sa pozeráte na futbal trochu inak. Ako to je?
"Futbal neberiem až tak smrteľne vážne. Samozrejme, je to moja práca a je veľmi dôležitá, ale keď prídem domov z tréningu alebo zápasu, je tu aj druhá stránka – život. Veľa ľudí na Slovensku, najmä funkcionárov, aspoň z mojich skúseností minulých aj nedávnych, neverí v nič iné než futbal. Mne však pomohlo, že sa od neho viem odosobniť. Doma vypnem a venujem sa synovi. Chodí na každý domáci zápas, sleduje to, vie povedať "tato". Chcem mu ukázať, že niečo viem, že jeho otec niečo dokázal, a verím, že to aj vníma."
Aký máte plán počas vianočnej prestávky?
"V prvom rade si chcem poriadne oddýchnuť, keďže som nebol úplne stopercentne fit, ako by som si želal. Budem s rodinou, keďže sme domov veľmi necestovali. Niečo pochodíme, hlavne si užijeme malého, strávime čas spolu, o tom sú sviatky. Postupne sa začneme zameriavať na prípravu, pretože štartujeme skoro, už začiatkom februára."